Ľudia sú zvláštni. Včera
som sa vracala z obchodu, vystupovala som po schodíkoch, ktoré vedú
k nášmu paneláku a uvidela som skupinku starších mužov, ako zametajú
štrk, ktorým v zime posypávali ľad na schodoch a chodníkoch. Potešilo
ma , že nám už štrk nebude škrípať pod nohami a veselo som pracujúcim
mužom povedala: „Ďakujeme, že nám to tu zametáte-)“ Mužov to tak prekvapilo, že
znehybneli, stíchli a len vyvaľovali oči na mňa a pozerali jeden na
druhého. Absolútne nevedeli normálne zareagovať. Mohli povedať: „Robíme to
radi...“ Alebo tak nejak...Ale oni buď za mojím poďakovaním videli niečo
„nekalé“? možno iróniu, ktovie....len nie normálne radostné poďakovanie – lebo
tak som to ja myslela. Ľudia za všetkým vidia niečo „zlé“...hmmm.....Máme sa
ešte čo učiť.
A dnes ma na prechádzke
k priehrade prekvapilo, ako sa prejavuje prichádzajúca jar. Samé páriky.
Kačky sa párili už dlhšie.
A dnes....vykračujem si a hneď obchádzam párik muž a žena
s dieťatkom, objímali sa na chodníku....aké krásne.
O kúsok ďalej párik
mládenec s devou sedeli na lavičke a okolo nich pochodoval neisto
párik labutí čakajúc, že sa im ujde niečo dobré, ale nič sa im neušlo.
Na hrádzi som stretla
známeho s milým psíkom, ktorý mu robil spoločnosť v jeho osamelosti.
Psík je veľmi milý , ale ustráchaný, plachý...vždy bočí, pred ľuďmi ujde..dnes
predo mnou neušiel, dokonca sa ani nevyhol ako zvyčajne. Dobré znamenie. Všimli sme si otužilca, ktorý rázne
a odvážne vošiel do vody, na hlave mal šedú vlnenú čiapku a postavil
sa do vody tak, že upažil ruky a držal ich kúsok nad vodou. Ja, muž so
psíkom a aj muž, ktorý sa stará o dobrý stav hrádze, sme otužilca
pozorovali a asi všetci sme rozmýšľali, aký je zmysel jeho zvláštneho
postoja. To sme ešte nevideli. Možno aby ho neoziabali ruky? V pozorovaní
otužilca ma vyrušil štekot nesmelého psíka. Vždy ho vzrušia myšacie diery.
Strká zúrivo ňufák do myšacích dier
a nahlas šteká, vrtí chvostom,
poskakuje. Asi chce myši z diery vypudiť..-)) Psík štekotom narušil ticho pri priehrade a upútal
pozornosť nás všetkých. Milujem toho psíka, aj keď sa mi nikdy nedá pohladkať.
Milujem to tu.
A cestou
späť......... – na lúke nad chodníkom cupkal párik – dve straky... cup cup
cup.... Skackali okolo seba, asi predsvadobný tanec. Krásne.
A o kúsok ďalej
na cvičiacom náradí ďalší mládenec a deva cvičili chichotali sa,
flirtovali....tiež také milostné tanečky....Krásne. Jar sa ozaj naplno
prebúdza.
Len môj „samček“ nikde
nikto.
Cestou k nášmu domu
som stretla skupinku teenegerov, ako ma uvideli, asi tiež túžili s niekým
sa spájať, zavolali na mňa: „ Dobrý
deň!!! Hahahaha!“ :-)))) A ja im na to zvesela: „Ahojte!“ Môj pozdrav ich
tak prekvapil, že sa ešte hlasnejšie rozosmiali... Puberta... Kto by to
nepoznal...? :-)
Také krásne predjarie....naplnené túžbou po láske a po párení... :-)