Také obyčajné Bytie - príbeh 7

Je krásny slnečný deň a pri priehrade pohodová nálada. Napriek tomu, že je niečo pod nulou, mrazivo a vetrík pofukuje, otužilci v plavkách pobehujú po brehu, iní už majú kúpanie za sebou a v červených bundách obiehajú priehradu v snahe zahriať telo. Hladné labute márne vyzerajú, či im niekto hodí niečo chutné, ale nikto nič. Len pár ľudí s deťmi sa prechádza po cestičke, jeden otecko chcel rozhýbať svojho asi 4- ročného synčeka, tak ho „akože“ naháňal a naháňal ho okolo celej priehrady. Chlapčekovi sa to úžasne páčilo. Zachádzajúc sa od smiechu,  že ho ocino naháňa, obehol priehradu ani nevedel ako. Škoda, že takýchto akčných ľudí je len pár.

O to častejšie si tu vypočujem rozhovory  ako dnes: „ Ach keby už toto celé skončilo(Epidémia), nech je to zas všetko po starom.“ PO  STAROM!!! Hmmm....Práve prežívame taký vývojový „preplesk“. A je jedno, či si to spôsobili ľudia sami, alebo je za tým Boh..lebo nech sa nám to zdá či nezdá, Boh je za všetkým. Ale netrestá nás. Pozoruje, čo tu stvárame.

Nie , žeby som chcela propagovať fyzické tresty a tie si hlavne my skôr narodení pamätáme....Myslíte, že keď sme od otca dostali výprask, bolo to len tak, z dlhej chvíle? Zrejme išlo o to, aby sme zmenili svoje správanie. Ak sme ani po výprasku svoje správanie nezmenili, nasledoval ďalší výprask...a ešte dôraznejší.

Čo myslíte? Čo  by nasledovalo, ak by sme sa po tomto celom vírusovom zážitku nezmenili? Táto situácia-  aj keď nasilu - prinútila ľudí zmeniť svoje správanie. Sme zavretí, tí vedomejší začali tvoriť, aktívnejšie sa prejavovať, vytvárať komunity, pracovať s ľuďmi cez internet. A tí menej vedomí, ktorí nutnosť zmeny správania nechápu, sedia na gauči a horekujú, kedy to už zase bude „po starom“.-   Čo po starom? Akonáhle zrušia zákaz kontaktov, tak opäť vyrazíte do nákupných centier? Dohnať to, čo ste zameškali, ako šialení sa vrhnúť do obchodov, do   kín, kaviarní a dovolenkových zážitkov? Márnosť nad márnosť. Čo by sa stalo? Všetko by tu bolo späť. A ešte horšie. A ešte väčší preplesk. A ktovie, ako by to dopadlo. Či by to táto civilizácie prežila.

Dokonca moderátorky v TV vzdychajú.....ach, keby to už zase bolo všetko „ po  starom“. Myslíte, že takéto veci sa s ľudstvom dejú len preto, aby bolo všetko po starom? Ľudia nemajú radi zmeny. Ale po starom to tu už nikdy nebude.

Ak nepochopíte, že  obchody nie sú miesta na vychádzky, kam sa nahrnie pol mesta, namiesto, aby sa išli prejsť do lesa...tak komu nie je rady. ..Prečo nejdete do obchodu len vtedy, keď je ozaj nevyhnutné niečo súrne kúpiť?

Prečo vysedávame v kaviarňach a nie na lúkach? Je toho veľa, čo treba zmeniť. Sú ľudia, ktorí aj teraz, v čase uzavretia , žijú tak, ako žili vždy. Nikdy nechodili do obchodov ako na výlet, nikdy nevysedávali v reštauráciách, ani nechodili do divadiel. Slovo dovolenka im nič nehovorí. Vždy chodili na prechádzky do prírody, stretávali sa s ľuďmi „normálne“, a dovolenku vnímali ako márnosť nad márnosť.

Ak nepochopíme, že po tomto „vesmírnom výprasku“, ktorým prechádzame , nie je možné vrátiť sa k životu „po starom“, ak si neuvedomíme  nutnosť zmeny vo všetkých oblastiach života-  a tú zmenu musíme urobiť len my sami....potom iste príde ešte väčší výprask. A ak sme teraz často smutní a mnohí žijú v strachu o život, tak potom budeme  už poriadne nariekať. Vnímajme preto celú situáciu vedome. Zmeňme štýl života. Začnime byť tvoriví, stretávajme sa v malých skupinkách, naučme sa inak a múdro využívať techniku, brať zodpovednosť za svoje zdravie a nespoliehať sa len na lekárov – aj to sa už deje...je toho veľa, čo bude treba zmeniť. Kto sa už zmenil a všetko pochopil, ten strach nemá. Kto nechápe, toho strach ničí. A psychosomatická príčina pľúcnych ochorení je STRACH  ZO   SMRTI, strach o život. Preto – učte sa láske, žite pokojne a zmeňte sa. Ak nezmeníme svoj postoj k životu, ak sa absolútne nezbavíme strachu o život, nepomôžu ani lieky, ani vakcína. Telo reaguje na naše myšlienky a emócie, ktorými si choroby vytvárame. Učíme sa chápať, čo vytvárame strachom a čo láskou. Prečo niekto ochorie a niekto, kto je v úzkom kontakte s chorým celé dni, neochorie? V čom to je?  Ktovie, - možno to naozaj všetko zrežíroval niekto, kto chce radikálne znížiť počet obyvateľov na tejto planéte, alebo tu ponechať len tých vedomých a vysokovibračných, a možno niekto komu ozaj ide len o zisky z toho všetkého. Ktovie – ale napriek všetkému, žime najlepšie ako vieme. A vibrujme vysoko – v láske a radosti.