Na našej priehrade dnes opäť živo. Na počudovanie, aj keď je šedivo, zamračené a pošmúrne, zamrznutá priehrada pritiahla desiatky korčuliarov. Tvrdý ľad pod korčuľami škrípal, dunel a zunel, hokejisti hrali vášnivo , iní sa kĺzali pohodovo.Mnohí ľudia sa nich prišli skrátka len ppozerať a vychutnávať si ten pohľad. Okolo priehrady to žilo, ako sa patrí. Rýchlochodci funeli a dychčali, vášnivo švihali rukami a nohami a ich tváre zdobil šťastný úsmev a nie.....veď viete čo. Otužilci stáli ticho v ľadovej vode, iní už bordoví a mokrí bežali naokolo a ľudia – už na tento pohľad zvyknutí, ich brali ako totálnu samozrejmosť a súčasť tejto zimnej odylky. Seniori si pri chôdzi pomáhali paličkami a predsa len sa „zamaskovali“, - veď opatrnosti nikdy nie je dosť-) Skrátka to tu žilo! Ľudia sa navzájom zdravili, prehodili zopár slov a šťastie a radosť by sa dali doslova krájať. Záplava smiechu , totálna endorfínová terapia. Len....dajte pozor, čo urobíte, keď sa vrátite domov z podobného zimného kúpeľa radosti a šťastia. Neskĺznite do zabehnutých zlozvykov a z chodby rovno pred TV alebo pred počítač a hor sa hltať nové správy o počtoch a neviem akých hrôzach, ktoré sa týkajú....veď viete čoho. . Nie! Neurobte to! Umyte si ruky ..-) hygiena musí byť, a zamierte do kuchyne, uvarte si voňavú kávičku alebo čaj, usaďte sa a začítajte sa do dobrej knihy. Aby vám toto endorfínové vyladenie plné nadšenia vydržalo až do rána. Nech žije život! Nech žijeme my!
