V našej krásnej dedinôčke....tu v tomto raji na zemi... zaúradoval diabol. To sa často stáva. Akonáhle je niekde veľa krásy, lásky, dobra, temné sily zaútočia. Aby náhodou láska, radosť a šťastie príliš neprekvitali.
Pri priehrade stojí naša
základná škola. Je....či skôr bola..krásna. Obnovená, obklopená mnohými
krásnymi stromami. Obkolesená nádhernými
30-ročnými brezami, nádhernú atmosféru jej dodávali gaštany, ktoré kvitli na ružovo,
javory, smreky , jablone, ktoré dávali výborné jabĺčka a mnoho iných stromov. Škola
trónila obklopená touto zelenou nádherou. Bola to škola v takom
minilesíku. Vždy tam vládla úžasná atmosféra. Spoza okien sa rozliehal hlas
učiteľov, cez prestávky smiech a krik detí a keď vyučovanie skončilo,
deti sa radostne rozbiehali domov. Je to nádherná súčasť tejto krásnej obce.
Nehovoriac o tom, že v súčasnej dobe sú lesné škôlky a školy veľmi
vyhľadávané. A nám tu prirodzene
vyrástol taký minilesík, ktorý vysadili
pred 30 rokmi sami učitelia. Každý strom mal svoju dušu, svoju
neopakovateľnú energiu, vyžarovanie, svoju krásu.
Až odrazu...pred pár
dňami, vybrala som sa na pravidelnú prechádzku a zažila som taký šok, až
sa mi zastavilo srdce aj dych, podlomili sa mi kolená a moja priateľka,
ktorá ma doprevádzala , čakala, ako zareagujem. Ona už vedela, čo sa stalo. Keď
som zaregistrovala školu a jej
okolie, zmohla som sa len na: „BOŽE!!!“ Čo to je??!!! Ostali len smreky. Všetky
listnaté stromy , kríky, jablone....vypílené. Ostali len pne, ako zúfalý
bolestný výkrik, volanie o pomoc. Hrôza. Smrť v priamom prenose. Toto
mohol urobiť len diabol. Hlupák, nevedomá duša bez citu, bez vnímania krásy...mŕtva duša.
A tak bez okolkov umŕtvila všetky stromy okolo školy. Urobil to niekto,
kto nevie, že v každom strome žije aj prírodný zemský anjel, duch stromu
a oživuje ho. Všetci títo zemskí duchovia teraz umreli. Zanikli. Vo vzduchu okolo školy sa
vznáša atmosféra smrti. Akoby nestačilo, čo sa teraz deje na tejto planéte,
koľko ľudských smrtí musíme zvládať, tak to ešte „dorazíme“ a pozabíjame
aj tie nádherné zdravé veľké stromy.
Každému je jasné, kto dal
príkaz na toto pekelné dielo skazy.
Namiesto stromov sa za
školou vynímajú už len nikdy nepoužívané verejné záchody. Skutočne úžas. Vieme,
kto dal postaviť túto obludnú stavbičku. To je obraz ľudí, ktorí sú na vedúcich
pozíciách tejto krásnej obce. Úžasní šikovní a pracovití ľudia obec
zveľaďujú a príde jedna duša ovládaná diabolskými silami a narobí
spúšť, ktorá nezaostáva za prírodnou katastrofou.
A dôvody
tohto obludného počinu? „Zo stromov padajú listy.(No aké prekvapujúce!)
Stromy a pele z nich spôsobujú alergie. (Komu? Len neláskavým ľuďom,
ktorým vadí príroda a iní ľudia, na ktorých sú alergickí.)“ nuž....ľuďom
padajú z hlavy vlasy....žeby sme dali príkaz vypíliť všetky ľudské hlavy?
Viem, znie to obludne a drasticky, ale kto povedal, že strom je iná bytosť ako
človek? To si myslia len nechápaví nevedomci. Tak ako naše popadné vlasy
skrátka upraceme, tak treba upratať aj popadané listy. To je samozrejmé....
A tak – nádherná
atmosféra školy, ktorá tu 30 rokov vládla a skrášľovala celé okolie, krása
tých nádherných stromov...všetko je fuč. Ostal cintorín. Cintorín popravených
stromov...popravených, lebo sa previnili, že z nich padajú listy a lietajú
pele. No...aké prekvapujúce.
Čo sme my za ľudia? Ešte
sa čudujete, prečo túto civilizáciu hubí ničiví vírus? Kto je tu skutočný NIČITEĽ?
Včera som čítala
v jednej knihe o tom, či
hovoriť, či mlčať a kedy hovoriť a kedy radšej mlčať, o tom, že
by sme nemali hovoriť o činoch iných ľudí. Ani o tých dobrých činoch,
ani o tých zlých. A tak som pár dní o tomto obludnom čine
mlčala. Ale rozhodla som sa prehovoriť. Nie preto, aby som osočovala
vykonávateľov tohto všetkého, ale aby sa
všetci ľudia zamysleli nad svojím vzťahom k prírode. Ako chcú učitelia
a pani riaditeľka učiť deti úcte a láske k prírode, keď pred
očami detí urobia takúto obludnosť? Tie
deti tým učiteľom už nikdy neuveria, že
láska k stromom a k prírode je niečo, čo myslia učitelia vážne.
Že je to niečo skutočné.
Strom je živá bytosť. Tak
ako človek. Strom má zemského anjela. Tak ako každý človek.
Stromy oživujú túto
planétu ... nás, dávajú zažiť krásu a úžas. O ich užitočnosti ani
nehovorím. Tieto stromy dávali zažívať pocit krásny, dávali tieň, čistili
vzduch okolo školy. Teraz je škola ako na pekáči, vystavená neúprosným
slnečných lúčom- Idylický obraz školy zmizol, ostala spúšť.
Kto toto urobil, nebude sa mu dobre vodiť.
A kto do takej školy bude chodiť, denne sa bude pozerať na pahýle popravených
stromov. Radosť a krása sú preč, ostala len smrť.
