Je 18.mája... a tento rok
to je teda riadne studený máj.
A včerajšok – to bolo ako generálka apokalypsy. Deň aj noc nonstop
bez prestávky lialo ako z krhly, na niektorých miestach republiky potopy
a náš malý potôčik mal už tiež namále a vylial by sa. Všetci celý deň
sedeli zavretí doma a tí, ktorí milujú ničnerobenie si prišli na svoje.
Nálada bola pochmúrna. Zvuk dažďa je možno príjemný hodinu, ale dňom
a nocou – čo je veľa- to je veľa. Zamýšľala som sa nad krajinami, kde majú
obdobie monzúnových dažďov a leje im tam bez prestávky celé dni a noci. Ani im to už
ako niečo zvláštne nepríde. Ale nám ten včerajšok stačil tak akurát dosť.
Všetci boli šťastní, že dnes ráno už
nepršalo.
Porobila som, čo bolo
treba a celá vytešená z „nepršania“ som sa vybrala na prechádzku.
Skontrolovať labute, či a ako ten
lejak prežili, či začali kosiť stráň nad priehradou, či sa ovce pasú. Labutiak
žije, pasie sa v tráve, ale čo labuť? Už tak dlho sedí na vajciach
a zdá sa, že bez jedla. Ako to zvládne?
Muž, ktorý má na starosti
hrádzu už od rána stihol kus brehu pokosiť, je veľmi usilovný. Vždy ma slušne
pozdraví. Za tie roky, čo sa denne stretáme sme už starí známi. Pár mamičiek už
prevetráva detičky v kočíkoch a dvaja športovci na cvičiacich
náradiach sa brodia vo vode a blate a skúšajú cvičiť. Bodky oviec
vidím hore na kopci. Aké mi je dnes vzácne, že som sa opäť mohla prejsť. Je tu
tak krásne. Hory sú po daždi čisté, vzduch priezračný, život sa opäť prebúdza.
Vraciam sa domov a púšťam sa do písania niekoľkých astrologických výkladov
. Uvarím si dobrý obed . Premýšľam nad knihou americkej astrologičky
a šamanky, ktorú teraz čítam.
Volám kamarátke Blažke,
pozývam ju do našej milej kaviarničky na
kávu, aj keď je vonku dosť chladno a fučí silný vietor. Naobliekali sme sa
a stretli sme sa pri kávičke.
Predebatovali sme prístup
ľudí k očkovaniu proti koronavírusu a prišla na pretras téma, ktorá
mne už roky vŕta hlavou a o ktorej som včera čítala aj v knihe spomínanej
astrologičky. Píše o tom, ako študovala horoskopy stoviek liečiteľov, terapeutov,
majstrov, mudrcov a vidí, že mnohí z nich nenaplnili svoje životné
poslanie, nedali svetu znať o svojom veľkom potenciáli, lebo sa nevedeli
presadiť. Píše o tom, že tento svet dáva svoj obdiv len mediálne
známym osobám. Písala tú knihu pred 30 rokmi a toto platí dodnes.
V akejkoľvek sfére života. Umelci, ezoterici, terapeuti, kartárky,
astrológovia, vedci...presadia sa a za „skvelých“ sú považovaní len tí,
ktorí boli takí sebavedomí alebo dokonca drzí a urobili si „promo“ cez
médiá. Doslova sa strčili do každej televízie, časopisu, do každého programu.
Ľudia veci neznalí ich automaticky považujú za „profi“ , „dobrých“....veď ako
inak, keď sú vo všetkých televíziách. Väčšinou, tí skutočne múdri a dobrí
o sebe pochybujú, nemajú toľko exhibicionizmu, drzosti, priebojnosti,
nevedia sa strčiť úplne všade a vychvaľovať svoje umenie. A tak sa
o nich buď nikto nedozvie, alebo začne o ich schopnostiach pochybovať
aj svet.
Internet je teraz plný
ezoterikov, samozvaných šamanov, rôznych terapeutov, kňažiek a tzv.
„bohýň“ alebo vyslankýň mimozemšťanov....až je to na smiech. Ale strčia sa do
televízií ovešané kadejakými amuletmi, dôležito mimozemsky sa tvária
a melú čosi nezmyselné o svojom „poslaní“. Len tak mimochodom z nich vypadne, aké
majú problémy zvládať čosi v svojom každodennom živote.
A čo tak opustiť tieto kruhy umelého duchovna a naučiť sa vnímať a naplno žiť v takom obyčajnom Bytí?...