Dnes konečne po dlhých
dňoch, keď bolo daždivo a zamračená obloha znižovala náš energetický náboj
– slnečno. Vonku je hneď iná nálada. Ľudia sa vybrali na nákup, na prechádzku
a len tak posedieť si na lavičkách na našom námestíčku.
Ja som sa vybrala tiež.
Keď som vybavila nákup, zašla som za našou šikovnou krajčírkou Ivetkou.
Porozprávali sme sa o tom, ako jej išla práca počas epidémie, ale aj
o tom, ako mne nejaký neprajný heker blokuje uverejňovanie týchto mojich
príbehov, aby ich ľudia nevideli. Nuž – zlo je medzi nami prítomné.
Zaniesla som domov nákup
a vybrala som sa na prechádzku. Keď som vyšla z paneláku, všimla som
si, že trávnik je už pokosený. Spomenula som si, ako sme okolo tohto trávniku
išli pred týždňom s mojim vnúčikom a ten keď uvidel trávu husto zarastenú
stopkami odkvitnutých púpav, nadšene
zahlásil: „ Aha , aké stádo púpav!“ J)))
Hahaha...Na niečo, čoho je veľa pozná slovo „stádo“, lebo často počuje – aha,
stádo srniek...-)) Zasmiali sme sa na jeho nadšení , ale on nepochopil, prečo
sa smejeme. Význam slova „stádo“ časom pochopí.
Vonku vládla skvelá
nálada. Stromy bujne zelené, orgovány
omamne voňajú, „náš Maďar“ predáva výbornú zeleninku a jahody, ľudia okolo
neho rečnia, vyberajú a každý je rád, že život zase plynie.
Zastavím sa na Obecnom
úrade zaplatiť za smeti a podebatujem s úradníčkou o službách
smetiarov, ktoré sú stále drahšie ale zase...aj práca smetiarov je veľmi
náročná a odmenu si zaslúžia. Dúfajme, že ju dostanú.
Schádzam k priehrade
a kontrolujem pohľadom labute. Prežili tie prudké a dlhé dažde?
Labutiak si vychutnáva slnečnú pohodu a pomaly pláva okolo hniezda, labuť,
stále sedí na vajíčkach. Z diaľky nevidím, ako sa jej darí. Či je živá.
Sedí už skoro mesiac a nič neje, musí byť na smrť vyhladovaná a mokré
premoknuté hniezdo jej tiež nepridá. Dúfajme, že to hrdinsky vydrží
a mláďatká sa zdarne vyliahnu.
Muž, ktorý sa stará
o hrádzu už usilovne kosí. Je veľmi pracovitý, skromný, úctivý, milý.
Uháňam ráznym krokom
a stretávam kamarátku Eriku s vnúčikom : „ Ahoj, koho to máš so
sebou?“ – pýtam sa Eriky. „Vnúčika z Nemecka...to je dnes krásny deň -)“ –
tak to je teda veľmi milá návšteva. Chvíľu sme sa porozprávali a idem
ďalej. Na cvičiacom náradí sú dnes malé deti s mamičkou, stretávam pár psíčkarov
s vytešenými psíkmi, ktoré si užívajú
dnešný krásny deň. Obchádzam Máj, ktorý dažde celkom dobre zvládol
a spomínam si na otázku môjho vnúčika, ktorý si Máj premeriaval pohľadom
lížuc zmrzlinu a pýtal sa: „ Prečo tu ten Máj stále je?“ „No....vysvetľujem
mu, lebo je ešte stále mesiac, ktorý sa volá
máj..“ Jurko prikyvuje...hmmm...hmm...ale neviem, či tomu celkom rozumie
-).
Je to tu krásne.
S naším Májom, mamičkami a hrajúcimi sa deťmi, s Maďarom jeho
zeleninou, skupinkami žien, ktoré sa tešia, že sa môžu porozprávať.
Také obyčajné krásne
Bytie...
Prídem domov, vylúpem hrášok, očistím zeleninu a pustím sa do varenia skvelej jarnej polievočky. Po období dažďov, keď som si dni krátila štúdiom astrologickej literatúry, si celá šťastná vychutnávam toto úplne obyčajné šťastné Bytie....