Veľkonočná sobota, ochladilo sa. Aj keď v rokoch, keď už žijem sama bez dcéry, kuchárske práce neobľubujem a varím len preto, aby som žila zdravo, dnes som sa vychystala upiecť koláč pre môjho jediného veľkonočného kúpača – môjho vnúčika. Zbežne som upratala a aj koláč bol za hodinku hotový. Vydaril sa skvele – veď aj moja dcéra ma uistila, že „na tomto koláči sa ozaj nič nedá pokaziť“ -) A mala pravdu.
Dnes ma príde navštíviť
moja kamarátka Lenka, tak popoludní koláč dokončíme a ochutnáme.
Vonku je dnes ticho. Len
vtáci vyspevujú. Do návštevy je ešte čas, tak sa vyberiem na prechádzku.
Keď som zišla dolu k veľkonočne
vyzdobenému námestíčku, zistila som, že
až tak pusto vonku nie je. Len ľudia sú dnes akísi tichí. Veľká skupina
otužilcov už stála potichu vo vode, títo nemali magnetofón, takže ani hudba,
ani tancovanie, ani skandovanie ani spev. Nič z toho sa dnes nekonalo. Len
tlmené tiché útržky rozhovorov na pozadí ticha. Po cestičke okolo priehrady
kráčalo a bežalo pár chodcov,
bežcov, aj otužilci, ktorí sa už behom zahrievali. Ale všetci sú dnes tichí.
V tichom zákutí
priehrady plávajú naše dve labute a rodinka s deťmi ich z brehu
obdivuje. Mamička híka od nadšenia: „Aké sú nádherné! Nádherné! Nádherné!!“
A deti ticho pozorujú labute a skúmajú, či sú ozaj také
nádherné...Áno...sú....
O kúsok ďalej som
stretla moju najlepšiu priateľku Blažku. Aj ona dnes kráčala ticho, len občas prehodila
pár slov so susedkou, ktorej psík hneď na mňa začal radostne vyskakovať. Tak
sme sa vyhladkali a uháňala som rýchlym tempom ďalej. O kúsok ďalej muži zahŕňali
jamy na cestičke štrkom, a aj keď usilovne pracovali a komentovali
to, aj ich vrava bola tlmená
a ticho za zvukmi rozhovoru bolo citeľné. Zvláštna atmosféra ticha
v dnešnom dni.
Pozorovala som dvoch
otužilcov, ktorí sa rozhodli celú priehradu preplávať. Brrr...dnes je dosť
chladno, ale hrdinsky plávajú
a ešte sa popri tom aj rozprávajú. Aj zvuky ich slov tlmene zanikajú
v žblnkaní vody pod zábermi ich rúk.
Na lúke sa pasú ovce a pochutnávajú
si na prvej čerstvej trávičke. Uprostred lúky sedí bača na rybárskej stoličke.
Ten žije ako budhista. Stále v tichu, ponorený do prítomnosti, vždy
absolútne pokojný, pozoruje okolie, ovce a možno ani netuší, že je už blízko stavu
osvietenia.
Dnes je taký deň....tichý.
Ojedinelé slová ľudí znejú tlmeno a za zvukmi slov každý vníma to TICHO.
Možno preto, že väčšina ľudí v tichu doma varí, pečie, chystá veľkonočnú
výzdobu a keďže je vyhlásený stav izolácie, tak nikomu nie je veľmi do
smiechu.
Ale o chvíľu už príde
Lenka a snáď s ňou to ticho naším smiechom prerušíme...-)
A tak aj bolo. Naším
hlasným hovorom a výbuchmi smiechu sme rušili ticho okolitých bytov.
