Také obyčajné Bytie - príbeh 17

 

Aj keď je apríl, Veľkú noc už máme za sebou, dnešné ráno bolo mrazivé. Cestou do obchodu som pozorovala maličké snehové vločky prežiarené slnečnými lúčmi, ktoré prebleskovali pomedzi oblaky. Na ulici nebolo ani jediného človeka okrem mňa a v obchode sme boli dvaja zákazníci. Ľudia mali zrejme ešte od sviatkov nakúpené.

Vybrala som sa aj k priehrade, ako vždy a aj

tam pusto, ticho. Len ja a jediný otužilec, ktorý práve celý mokrý a bordový vyliezal z vody. Ostrý mrazivý vietor silno fučal a čeril hladinu priehrady. Labutiam to vôbec neprekážalo a pokojne pomaly plávali popri brehu, očakávajúc, že sa zjaví niekto, kto im hodí niečo dobré. Ani bačovi sa dnes nechcelo vyhnať ovce na pašu a tak aj lúka bola pustá. Jar už začala, ale ľudí uväznilo doma totálne zimné počasie. Niekto by frfľal – aká zima v apríli? Ja som rada – dusno a sparno je viac zničujúce. Aj keď ...mali by sme prijímať všetko ČO JE  BEZ  ODPORU. Bez nagatívnych myšlienok a emócií. Prijímať prítomnosť takú, aká je.

V posledných mesiacoch mi do života prichádzajú videá, prednášky a knihy od múdrych ľudí o tom, ako pracuje naša myseľ, ktorá neustále vytvára „odpory“ voči všetkému, čo vidí, čo zažíva. Všetko posudzuje, kritizuje, zo všetkého je podráždená, na všetko vytvára negatívne myšlienky a emócie.

„Ach bože! Apríl a sneží! Kedy už konečne bude teplo?!

Ach bože ten kuriér, obsluhe ma s cigaretou v ústach, taký smrad!

Ach bože, tá predavačka je ale pomalá!

Ach, tá žena má akú nemožnú sukňu!...“

Atď ...naša myseľ stále na plné obrátky vytvára nejaké odpory a tým nám vytvára „odporovú karmu“, ktorá nám prináša ďalšie a ďalšie situácie, v ktorých budeme konfrontovaný  s našou schopnosťou alebo neschopnosťou nereagovať odporom, nemyslieť, byť v stave bytia, pokoja a mieru. V stave odovzdania, prijímania všetkého.

Snehové vločky dnes boli nádherné, je fajn, že kuriér sa cíti tak dobre, že mu chutí cigareta, ďakujem predavačke, že je v práci a venuje sa mi, je fajn, že som na ulici niekoho stretla, je krásne, že cítim vietor na tvári....Pozorujem svet a prijímam všetko, každú situáciu a človeka takého, aký je. Som v stave mieru, pokoja.....moja myseľ je tichá.

Učme sa to. Nevytvárajme odpory a negatívne myšlienky a emócie voči nikomu, ničomu.

 

„Negativita je úplne neprirodzená. Znečisťuje vašu dušu. Žiadna životná forma na tejto planéte nepozná negativitu, poznajú ju len ľudia. Videli ste už niekedy nešťastný kvet  alebo vystresovaný dub? Stretli ste depresívneho delfína alebo žabu s nízkym sebavedomím? Mačku, ktorá nedokáže relaxovať alebo vtáka plného nenávisti a zlosti? Jediné zvieratá, ktoré občas prejavujú známky negativity alebo neurotického správania, sú tie, ktoré žijú v úzkom kontakte s ľuďmi ,a tak sú v spojení s ľudskou mysľou a jej šialenstvom.“

(E. Tolle, Sila prítomného okamihu)

 

Vonku je absolútne ticho. Aprílová zima ľudí totálne uväznila doma. Možno to ticho potrebujeme prežívať. Po všetkej tej hlučnosti, šialenstve nekonečnej a násilnej aktivity po celé tie roky. Počúvajte ticho. Je to stav boha.