Táto planéta, tento svet,
tento vesmír, toto celé Stvorenie, v ktorom žijeme....všetko je tak
nádherné a dokonalé! Nebyť nepriaznivých zásahov človeka. Ale aj to
je dokonalé. Z dlhodobého hľadiska to má svoj zmysel a slúži to
k poučeniu a k zmene správania človeka. Dúfajme.
Blížim sa
k priehrade, neviem už po koľkýkrát počas tých 31 rokov, čo tu žijem. Nikdy ma neomrzí každý deň sem zájsť .Je to
tu tak nádherné. A každý deň niečo iné, nové, krásne. Často mám pocit, že
žijem v raji. V každom ročnom období je to tu krásne, iné. Pred
rokmi, keď ma osud zo dňa na deň „vyhodil“ z Bratislavy a po
medzipristátí v Prievidzi som zakotvila tu, mala som depresívne stavy
z toho, že som na dedine. Bola som vtedy totálne mestský človek.
Absolútne. Kočka s dlhými vlasmi, tip – top vyobliekaná, postavička ako
lusk, cvičiteľka aerobicu....a odrazu toto tu. Prírodu som v tých časoch vôbec nevnímala. Celá nešťastná som sa
vypravila vtedy za jedným múdrym liečiteľom a ten mi na otázku – „kedy sa
odtiaľto dostanem preč“ – odpovedal: „Keď sa naučíte milovať týchto ľudí
a túto dedinu“. A keďže mi tu vtedy bolo všetko ešte cudzie, zúfalá
som si pomyslela: „To asi nebude nikdy.“ A teraz po rokoch žitia
v tejto dedinke, ktorá je z roka na rok krajšia, útulnejšia,
s krásnym okolím hôr, krásnymi uličkami a domčekmi, ktoré si ľudia
zveľaďujú, milí ľudkovia, ktorých srdcia si našli k sebe cestu....milujem
ich všetkých , dedinku aj hory a polia naokolo. Bola to veľká božská
prozreteľnosť, že ma to zavialo práve sem.
Priehrada v dnešný
tichý zamračený deň začína mať jarnú atmosféru. Ľad sa roztopil, kačice
v párikoch plávajú popri brehu - - onedlho sa dočkáme mláďat, a tri
labute dôstojne plávajú tiež. Labuť je nádherné zviera. Také majestátne,
dokonalé. Kto je ten geniálny architekt všetkého vo vesmíre, že všetko dokázal
stvoriť tak krásne a dokonale? Dokonalosť
púpavy je rovnako fascinujúca ako dokonalosť labute, každého stromu, aj
každého človeka. Všetko je tu dokonalé také, aké to je. Vesmír a život
v ňom je fascinujúci. Pozorovať labuť, jej tvary, to ako vznešene ticho
pokojne pláva....je božský zážitok. Pozorovať párik káčera a kačku ako svorne plávajú popri
brehu – krásne. Človeka napadne myšlienka na svornosť ľudských párikov. Porovnáva...hmmm...
„Dobrý deň.“ – zdravím muža,
ktorý kočíkuje ďalšie svoje vnúčatko.
Stretávam ho tu už pár rokov. Občas spolu prehodíme pár slov -). Milý
človiečik.
„Dobrý deň“ – zdravím
troch dedkov, s ktorými som už dobrá známa a často sa prechádzame
spolu. Veľmi milí ľudkovia, ktorých doprevádzajú aj psíky. O kúsok ďalej
mamičky s malými deťmi, radosť a detský smiech. Koľko šťastia....
Dnes je tu kľud. Ticho.
Pár seniorov, dvaja bežci, dvaja otužilci ticho vychádzajú z vody, sú
červení ako raci. Brrr...Mne stačí každovečerná ľadová sprcha pár minút – to ešte zvládnem. Ale ponoriť sa
celá do ľadovej vody....nič pre mňa. A
dvaja rybári. Akonáhle sa ľad roztopil, vytiahli udice a vyrazili na
rybačku. To je typická atmosféra pri našej priehrade. Krásna atmosféra.
Onedlho sa lúka zazelená
novou trávou, ovce a kozy sa tu zase budú pásť každý deň a vytvoria
romantiku tohto nádherného miesta. Zakvitnú vŕby, agát, jabloň...Každým dňom sa to tu mení. A vždy je
to krásne.
Keď sa slnko ťažko
prediera pomedzi oblaky so žltým nádychom
- ako dnes, a nádherné je v lete pozorovať posledné lúče zapadajúceho slnka, ktoré sa
práve ukrýva za obzorom.
Skutočne to tu
milujem. Nesmierne. Priehradu, polia,
lúky, veniec hôr naokolo, milých ľudí, s ktorými sme si blízki ako rodina.
Milujeme tých, ktorí sú urečnení a vždy vysmiati, a milujeme aj tých
uzavretých. Poznáme všetkých psíkov a aj krásnu ušľachtilú mačku, ktorú
som stretla cestou domov. Majiteľ bol šťastný a potešil ho môj obdiv.
Zvieratá skrátka milujem.
Taká milá malá dedinôčka a toľko lásky v nej. Niekto medituje na kurzoch v Indii o Raji....a my tu....v raji žijeme.