Také obyčajné Bytie - príbeh 20

Zdá sa vám, že dnešný deň nebol príliš pekný? Priveľa vetra, priveľa snehu a priveľa ľadových  kryštálikov padajúcich z oblohy? A pre mňa bol práve preto tento deň plný zázrakov. A tiež som si ráno myslela, že to dnes bude číra katastrofa. Čakalo ma totiž testovanie a k tomu tá dramatická predpoveď počasia na dnes... Ale napokon to bolo všetko inak.

Aj   keď  cestou na autobus mi víchor vyvrátil dáždnik a takmer som prišla o oko, cestu na testovacie miesto som zvládla -) Mala som z testovania už týždeň dopredu úzkostné stavy, lebo testovanie často pripomínalo lobotómiu mozgu a nebolo ľahké zvládnuť to. Ale dnes – kupodivu – testovanie prevádzala lekárka, ktorá nevrážala testovaciu tyčinku hlboko do zákutí hlavy, ale len na kraj nosa. A veľmi jemne. Vďaka jej za to! Takže hlavná čas dňa prežitá v pohode.

A tak som sa vybrala na návštevu k mojej dcére. Cestou ma síce poriadne ošľahal silný vietor, zašlo mi za nechty , ale v dobrej nálade som dorazila do cieľa. Vytešila som sa s vnúčatkami a o hodinu som už  bola doma. Aké desivé sa mi včera zdali plány na dnešný deň, ale meteorológovia zase trochu preháňali.

Doma som sa zohriala horúcim čajom a usadila som sa ku knihe. Príjemne sa sleduje aprílová snehová smršť za oknom, keď sedíte v teple domova. Vietor hnal snehové vločky takmer vodorovne. Aký zázrak. Každá vločka je iná,  dokonalá a nádherná  a každá dopadne presne tam, kam má. Nádhera. Vietor je dnes taký silný,  že hora za našim sídliskom hučí, stromy sa vlnia v jednotnom rytme. Krása. A napriek tomu vetru a snehovej smršti vtáčiky stále ticho švitoria. Krásna atmosféra.

A do toho snežného ticha a hučania hory – hádka susedov. Zvláštne. Všetci okolití susedia stíchli. Každý v strachu načúval, čo sa deje a čo sa bude diať. Také obyčajné Bytie. Keď zvíťazí ego a dvaja ľudia vlastne ani nevedia, čo robia a čo sa s nimi deje. Vyslala som energiu pokoja, stíšenia. Krik za chvíľu utíchol. A zas bolo počuť len svišťanie vetra, hučanie hory, ubolený spev vtákov. Často na nich myslím. Ako by sme to my prežívali niekde vonku, v daždi, v zime, možno hladní? Žijeme v takom prepychu. Toľko toho MÁME . A mnohým to stále nie je dosť. A možno to všetko ani nepotrebujeme. Taká márnosť! ....to všetko...

Zotmelo sa. V bytoch naokolo ticho. Vonku ticho. Také zvláštne Bytie...plné zázrakov...