Dnes to nebude príbeh z nášho dedinského prírodného prostredia. Dnes sme sa s dcérou vybrali do mesta vybaviť pár vecí, ktoré v období lockdownu nebolo možné vybaviť.
V meste som nebola
pekných pár mesiacov, takže som až po príchode na zastávku zistila, že autobus,
na ktorý čakám nepríde. Zmenený cestovný poriadok. A už to začína – zmätky
a chaos z „civilizovaného sveta“. Nuž, zavolala som si taxík a vec je
vyriešená.
Po príchode na stanicu sme
si to hneď namierili do hodinárstva, kde mi milý hodinár zručne a rýchlo
vymenil baterku v hodinkách. Pol roka som „prežila“ bez hodiniek. Tento
milý hodinár je otecko mojej bývalej žiačky, ktorú mám veľmi rada a tak
som ju nechala pozdraviť. Príjemné stretnutie.
Po mesiacoch prežitých
v izolácii som si zvykla na stav ticha, pokoja a trpezlivosti.
V tomto stave som aj teraz...stále. Pokojne a trpezlivo som stála
v rade a čakala som na výmenu baterky. Neobjavila sa zvyčajná nedočkavosť.
Potom sme zamierili do
ďalšieho obchodíku, kde unudená predavačka- ako zvyčajne telefonovala
a keď si ma všimla, nekonečne dlho zhľadúvala tovar, ktorý som chcela.
Čakala som pokojne a trpezlivo.
Nasledoval ďalší obchodík,
kde som chcela pár produktov zdravej výživy. Predavačka sa ma
pýta: „Chcete tieto menšie kúsky , alebo tie väčšie?“ „Tie menšie“ – odpovedám.
Balíček som zobrala, zaplatila – doma som zistila, že mi predavačka dala tie
väčšie kúsky. Nuž – nebola som plne bdelá a nevšimla som si chybnú zámenu.
„Posekaj ich kladivom“ – poradila mi neskôr dcéra . -))) Nuž, aj to je
riešenie. Príučka – byť bdelý v každej situácii. Keby som bola, nestalo by
sa to.
Ďalší obchodík – chcela
som dva produkty, zaplatila som za ne, predavačka mi podala sáčok
s predpokladanými dvoma produktami, za ktoré som platila – až doma som
zistila, že som si odniesla len jeden. Druhý mi predavačka „omylom“ nezabalila.
Opäť moja chyba. Mala som to
skontrolovať, mala som byť plne bdelá. Nestalo by sa to. A toto sa mne nestáva.
Asi som už aj nakupovať zabudla.
A toto sú tie
cvičenia v bdelom vnímaní. Nemusíte chodiť na ezoterické semináre, kde vás
v tomto budú cvičiť. Precvičia vás bežné situácie v každodennom
živote. Nuž – už som zabudla na „čaro civilizovaného sveta“. Choas, zmätky,
napätie. Ale keď je ZA tým vaše vnútorné ticho – pohoda.
Ďalší obchodík –
papiernictvo. Pri pulte stál fešný muž
v mojom veku a kupoval spinky. Dlho zvažoval a vyberal a ja
som ticho trpezlivo čakala. Odišiel a ja som ďalej čakala a nechala som
predavačky, aby si pokojne dokončili, čo práve robili. A tie, keď si ma
všimli, že stále stojím pri pulte, mi hovoria : „Prepáčte, ja som myslela, že
ste spolu (s tým mužom so spinkami). „Kiežby“.....- prehodila som zvesela -))
Zasmiala som ja aj predavačky.
Nasledovala káva
v okienku. Obsluha bola pomalá, ale čakali sme trpezlivo
a v tichu. Tak....trpezlivosť už snáď mám zvládnutú.
Za sklom sme uvideli
lákavú pistáciovú tortu. „Dáme si?“ – pýtam sa dcéry. No dobre, jeden kúsok.
Tak som si pýtala tortu od čašníka. „Ale tá je narodeninová pre kolegyňu.“ –) No....ale
mohli nám z tej torty ponúknuť -)Hmmm....to je dnes ale zážitkov.
A úplne iných, ako tie , keď som v tichu pozorovala ovce alebo
labute. Príroda vás učí tichu,
civilizácia bdelosti a trpezlivosti. Ale humor je všade ,- ak ste na humor
vnútorne nastavení. A láska je tiež všade – ak ste vnútorne v stave
lásky.
Pri príchode domov som
o chlp unikla prudkej dažďovej prehánke. Tak...už som zase v mojom prostredí. Pokoj a kľud. Popoludní
som si vychutnala pravidelnú prechádzku s priateľkou . Labutiak predvádzal
svoju krásu , rozťahovala krídla a silno nimi mával. Nádhera.
Ďalšia prehánka nás vyhnala
domov. Kamarátka mi pomohla zasadiť muškáty. Na to som sa od zimy tešila. Oteplilo sa, muškáty
zasadené. Jar je v plnom prúde.
Poučenie z dnešného
dňa? Bol to deň plný zážitkov, lekcií trpezlivosti, bdelosti a ticha „ZA“
tým všetkým. Lekcie humoru a lásky.
