Je 1.máj.....Máj...lásky
čas
Lenže.....
Dnešná prechádzka by sa
zdala byť taká celkom obyčajná, keby....
Už od rána bolo teplo ako
v lete, tak som sa vybrala na prvomájovú prechádzku. Čerešňa na našom
dvore je stále krásne zakvitnutá, ale pobozkať ma pod ňou nemá kto -).
A tak schádzam dolu
k priehrade. Otužilci už stoja vo vode, aj keď voda už nie je taká ľadová
ako v januári. Smejú sa, zabávajú. Naokolo veľa ľudí, ktorí ich pozorujú, deti sa kolobežkujú,
bežci bežia, ľudia sedia na lavičkách a debatujú....Pohodička. Stromy sa
zelenajú, aj lúka je už krásne zelená a ovce na nej vyzerajú zdiaľky ako
také hnedé bodky. Skrátka – úžasná pohodová prvomájová atmosféra. Až na....
Jeden manželský pár, ktorý tu zvádza svoje „manželské boje“ už pekných pár mesiacov. Všetci, ktorí chodievajú pravidelne k priehrade už o tom vedia a sledujú, ako sa to celé vyvinie. Manželia majú evidentne doma bojovú atmosféru. 20 rokov manželstva za sebou a teraz prežívajú fázu, keď je rozchod blízko. Ale žena sa zubami- nechtami drží vzťahu, muža, detí, rodiny....
Zo začiatku muž začal demonštratívne chodievať na priehradu sám - otužovať sa. Demonštroval svoju slobodu, akože má ženu a celú rodinu „na háku“ a poradí si aj sám. V ľadovej vode vždy evidentne trpel, ale chcel dokázať sebe aj žene, že on to zvládne.
Žena ho párkrát prenasledovala a zúfalá v totálnom amoku obiehala priehradu. Bola ako nepríčetná. Doslova. Potom to na pár mesiacov vzdala a muž vytrvalo chodieval celú zimu na priehradu , otužoval sa, behal, ale vždy na pokraji smrti. Nie je práve športový typ. Ale demonštroval, že on je UŽ slobodný a sám a že je „šťastný“. Smiech cez slzy....
A dnes...1.máj – lásky čas – Muž má už zrejme kúpeľ za sebou a teraz bežia akože „spolu“ . Muž vpredu, žena zúfalá za ním. Ale ona je ten typ vychudnutej osoby, športový antitalent. Ako bežala, bola totálne bordová v tvári, pot jej cícerkom stekal po tvári...Dychčala ako v poslednom ťažení. Muž bol ďaleko pred ňou, totálne ju ignoroval. Stále demonštroval svoju slobodu, nezávislosť a to, že mu je jeho ešte stále manželka „ukradnutá“. Ona ďaleko za ním, s posledným vypätím síl sa doslova plazila, a po tvári jej stekal pot aj slzy.
No....dámy...k čomu je toto dobré? Menšie či väčšie spory sa môžu vyskytnúť v každom vzťahu. Ale dvaja inteligentní ľudia vidia, kedy je vzťah už mŕtvy. Nijaká komunikácia, už iba zúfalstvo, zlosť, pomstychtivosť, urážky. Kde je láska, rešpekt a úcta- bez ktorých nijaký vzťah nemôže fungovať?
Citlivý a múdry človek cíti a vie, kedy je vzťah na konci a nemá zmysel ho takýmto násilím a ponižujúcimi krokmi predlžovať. Ponižujúco sa plaziť za mužom, vešať sa na neho, žobrať o lásku a o...o čo vlastne? O kúsok pozornosti?....také úbohé a detinské...
Mohli títo dvaja utrápení ľudia využiť 1.máj ako oslavu lásky a v mieri a priateľsky vzťah ukončiť. Deti majú už veľké, dá sa im situácia rozumne vysvetliť a stačí úplne pokojne povedať: „končíme, stačilo“.....a ten druhý by odpovedal: „dobre, súhlasím..“ Objali by sa a v mieri by sa rozišli. Začala by nová etapa života.
Ktovie, aká dráma prebieha za zavretými dverami ich bytu. Ako sa trápia, ako žena hystericky narieka a muž ju týra ľadovým chladom a ľahostajnosťou....Ale....to je ich príbeh, ktorý musia v tomto živote dohrať až do konca..
Cestou domov som stretla ženu s takým milučkým maličkým psíkom – asi najmenším, akého som kedy videla. Tak som ho vyhladkala a sprevádzaná vôňou variacich sa obedov som prišla až domov. Tak trochu šťastná, že ja už mám tieto rozchodové drámy za sebou. O to viac si vážim a obdivujem ľudí, ktorí vedia udržiavať a pestovať svoje vzťahy v láske, úcte a rešpekte. A denne na tom pracovať. Inak to nejde. Lásku si nasilu nevynútite. A je jedno, či ide o vzťah s mužom, ženou, dieťaťom, priateľom..
A tak – ak máte nablízku čerešňu a niekoho milovaného, pobozkajte sa pod ňou. A buďte vďačný, že je niekto koho môžete milovať, pobozkať a objať....