Zdá sa vám, že
v dnešnom zamračenom upršanom dni nie je veľa radosti? Zdá sa vám, že toho
dažďa je už priveľa a nie je to „k žitiu“? Na našej priehrade to radosťou
žije.
Napriek tomu, že
v posledných dňoch na mňa brutálne energeticky útočia čierni mágovia,
ktorí mi ničia telo a trýznia ma drastickým spôsobom –( čím viac radosti
je v mojich príbehoch, tým silnejšie a zúrivejšie sú ich útoky )– ,
vybrala som sa na prechádzku.
Cestou dolu
k priehrade uvažujem, čo sú to za ľudia – a či vôbec sú to ľudia –
ktorí sú schopní inému človeku takto brutálne ubližovať len preto, že sa venuje
duchovnu, že šíri radosť a lásku. No iste to nie sú šťastní ľudia, ani
„silní mágovia“ ako si to oni o sebe myslia. Sú to úbožiaci, nešťastníci, hlupáci,
ktorí okrem ubližovania nič iné nevedia. Predvádzajú svoju moc, ktorá je
vlastne slabosťou, týrajú a vraždia mnoho duchovne zameraných ľudí,
liečiteľov, bytosti Svetla ....a neuvedomujú si, kým oni sami vlastne sú. Nie je týždňa, aby som sa
nedozvedela o ďalšom liečiteľovi, ktorý zomrel na následky týrania týchto
temných ...Je to boj Temna a Svetla. Kto chce bojuje a kto nechce
bojovať, ide si vychutnať radosť a krásu prírody ....hahahaaa
Ale opustím tieto
pochmúrne myšlienky a svižne kráčam k priehrade. Vonku dnes nie je
veľa ľudí, mnohých asi melancholická nálada dnešného dňa uväznila doma.
Pri priehrade však - živo a veselo! Do
chladnej vody práve vchádza skupinka
otužilcov, ktorí sú vyobliekaní v pekných plavkách, zvesela pokrikujú
a jeden z nich má na sebe upevnenú oranžovú veľkú bójku – zrejme sa
chystá preplávať celú priehradu.
Odvážlivec. Brrrr....Niektorí ľudia sedia pri vode na lavičkách
a otužilcov pozorujú. Skvelá nálada. Pohodička.....
Dnes je tu veľa bežcov,
fučia, dychčia, niektorí majú maratónske tričká - zrejme trénujú na blížiaci sa maratón. Všetci ma zvesela
zdravia, len mne dnes po včerajšom magickom terore nie je do zdravenia.
Rozveselil ma malý psík,
ktorému jeho pán ako aport hodil veľký papek – väčší a ťažší ako psík.
Bola som si istá, že psík si s tým
veľkým drúkom neporadí. Ale na moje počudovanie hrdinsky a zľahka uchopil
papek do zubov a skackal s ním smerom k pánovi. Borec! -)))
Kým som ja raz obišla
svižným tempom priehradu, bežci ju obehli trikrát. Tiež borci! Nuž.....každý
svojím tempom.
Tráva na stráni je stále
nepokosená, steblá sa vlnia v rytme
vetra – krása. Javory nasadené popri
cyklistickom chodníčku vyrašili krásne bordové listy a vďaka dažďom sa im
darí a rastú. ...Pred rokom takáto výsadba stromov neuspela. Bol suchý rok
a stromčeky sa ani nestali stromčekmi, ostali prútikmi, ktoré vyschli.
Labuť vytrvalo sedí
v hniezde, labutiak – ochranca pláva popri nej a chráni ju. Čím väčší
ruch je okolo priehrady, s tým väčším nasadením a ostražitosťou
labutiak striehne na každý pohyb a chráni. Tiež by sa mi zišiel taký
ochranca. Ale každého liečiteľa, ktorý ma chcel pred útokmi čiernych mágov
ochrániť, zmasakrovali na smrť. Je to boj na život a na smrť.
Nie nadarmo Carlos
Castaneda písal o tom, že cesta Poznania je tá najťažšia cesta na
svete. Lebo čím vyššie sa v svojom
Poznaní dostávate, tým silnejšie temné sily na vás útočia, len aby vás
zastavili, znemožnili, zničili...zlikvidovali. A tak sa každý rozhoduje
sám – či chce ostať bez poznania ako slepec v tomto šialenom svete, alebo
nazbiera odvahu, silu a vydá sa na cestu Poznania...napriek všetkému...
Zdá sa vám, že
v dnešnom zamračenom upršanom dni nie je veľa radosti? Zdá sa vám, že toho
dažďa je už priveľa a nie je to „k žitiu“? Na našej priehrade to radosťou
žije.
Napriek tomu, že
v posledných dňoch na mňa brutálne energeticky útočia čierni mágovia,
ktorí mi ničia telo a trýznia ma drastickým spôsobom –( čím viac radosti
je v mojich príbehoch, tým silnejšie a zúrivejšie sú ich útoky )– ,
vybrala som sa na prechádzku.
Cestou dolu
k priehrade uvažujem, čo sú to za ľudia – a či vôbec sú to ľudia –
ktorí sú schopní inému človeku takto brutálne ubližovať len preto, že sa venuje
duchovnu, že šíri radosť a lásku. No iste to nie sú šťastní ľudia, ani
„silní mágovia“ ako si to oni o sebe myslia. Sú to úbožiaci, nešťastníci, hlupáci,
ktorí okrem ubližovania nič iné nevedia. Predvádzajú svoju moc, ktorá je
vlastne slabosťou, týrajú a vraždia mnoho duchovne zameraných ľudí,
liečiteľov, bytosti Svetla ....a neuvedomujú si, kým oni sami vlastne sú. Nie je týždňa, aby som sa
nedozvedela o ďalšom liečiteľovi, ktorý zomrel na následky týrania týchto
temných ...Je to boj Temna a Svetla. Kto chce bojuje a kto nechce
bojovať, ide si vychutnať radosť a krásu prírody ....hahahaaa
Ale opustím tieto
pochmúrne myšlienky a svižne kráčam k priehrade. Vonku dnes nie je
veľa ľudí, mnohých asi melancholická nálada dnešného dňa uväznila doma.
Pri priehrade však - živo a veselo! Do
chladnej vody práve vchádza skupinka
otužilcov, ktorí sú vyobliekaní v pekných plavkách, zvesela pokrikujú
a jeden z nich má na sebe upevnenú oranžovú veľkú bójku – zrejme sa
chystá preplávať celú priehradu.
Odvážlivec. Brrrr....Niektorí ľudia sedia pri vode na lavičkách
a otužilcov pozorujú. Skvelá nálada. Pohodička.....
Dnes je tu veľa bežcov,
fučia, dychčia, niektorí majú maratónske tričká - zrejme trénujú na blížiaci sa maratón. Všetci ma zvesela
zdravia, len mne dnes po včerajšom magickom terore nie je do zdravenia.
Rozveselil ma malý psík,
ktorému jeho pán ako aport hodil veľký papek – väčší a ťažší ako psík.
Bola som si istá, že psík si s tým
veľkým drúkom neporadí. Ale na moje počudovanie hrdinsky a zľahka uchopil
papek do zubov a skackal s ním smerom k pánovi. Borec! -)))
Kým som ja raz obišla
svižným tempom priehradu, bežci ju obehli trikrát. Tiež borci! Nuž.....každý
svojím tempom.
Tráva na stráni je stále
nepokosená, steblá sa vlnia v rytme
vetra – krása. Javory nasadené popri
cyklistickom chodníčku vyrašili krásne bordové listy a vďaka dažďom sa im
darí a rastú. ...Pred rokom takáto výsadba stromov neuspela. Bol suchý rok
a stromčeky sa ani nestali stromčekmi, ostali prútikmi, ktoré vyschli.
Labuť vytrvalo sedí
v hniezde, labutiak – ochranca pláva popri nej a chráni ju. Čím väčší
ruch je okolo priehrady, s tým väčším nasadením a ostražitosťou
labutiak striehne na každý pohyb a chráni. Tiež by sa mi zišiel taký
ochranca. Ale každého liečiteľa, ktorý ma chcel pred útokmi čiernych mágov
ochrániť, zmasakrovali na smrť. Je to boj na život a na smrť.
Nie nadarmo Carlos Castaneda písal o tom, že cesta Poznania je tá najťažšia cesta na svete. Lebo čím vyššie sa v svojom Poznaní dostávate, tým silnejšie temné sily na vás útočia, len aby vás zastavili, znemožnili, zničili...zlikvidovali. A tak sa každý rozhoduje sám – či chce ostať bez poznania ako slepec v tomto šialenom svete, alebo nazbiera odvahu, silu a vydá sa na cestu Poznania...napriek všetkému...