Dnes je krásny slnečný deň, jeden
z mála tých slnečných počas tejto upršanej jari. Prišiel čas na výjazd do
nákupného centra, aj keď nákupy neznášam. Ale staré tenisky sa z toľkého
chodenia rozpadli a treba kúpiť nové. V Korze som bola prvá
a kým som čakala na moju dcéru a vnučku, kúpila som tenisky. Krásne
žiarivo tyrkysové, mäkučné, pohodlné. Kým dcéra dorazila, stihla som si
v kaviarni vypiť kávu.Pokojne som pozorovala ľudí a vychutnávala som
si príjemnú atmosféru dopoludnia. Nákupy
s mojou dcérou sú rýchle. Za 15 minút kúpime, čo treba a ideme domov.
Hneď poobede som vyrazila na prechádzku nové tenisky otestovať. Kráčalo sa v nich ľahko, príjemne. Dobrá kúpa. Tyrkysová je moja farba.
Vonku vládla priam prázdninová atmosféra. Hneď, ako som prišla k priehrade, stretla som dávnu kolegyňu. Má už vyše 70 rokov, ale je to športovkyňa duchom aj telom a tak je stále svižná ako dievčatko. Učila svoju vnučku skákať „škôlku“. Nakreslila na zem štvorce, do ktorých sa hádže kamienok a skáče sa. Ukazovala vnučke postup hry a vnučka to rýchlo pochopila. Skákali spolu. Mali z toho skvelú zábavu. A my okoloidúci tiež.
Idem ďalej. Na cvičiacom náradí tréner fitnes pracoval s morbídne obéznym mužom- ten mal asi 130 kg. Dal sa na kurz chudnutia. Čaká ho ťažká cesta. Dúfajme, že vydrží. Má môj obdiv – že prekonal pohodlnosť, že sa dal na tento „boj“ a aj že cvičil s takým telom vonku len v trenkách. Borec!
Tenisky ma ľahko niesli. Vysoká tráva stále nepokosená, vlní sa v silnom vetre. Krásny pohľad. Prechádzam cez hrádzu a vidím- kus svahu je na krátko pokosený. Muž, ktorý má hrádzu na starosti sa zase celé dopoludnie činil. Pracant.
Stretávam ženu s veľkým bielym psom. Sme pri priehrade asi piati, vládne tam ticho, pohodová atmosféra. Len nejaké tlmené zvuky života z diaľky ticho narúšajú.
Veľký biely pes pojašene aportuje a skáče vo vysokej tráve a my – ľudia – ho ticho pozorujeme. Ten pes – esencia radosti, ktorú šíri do nás. Ani nevie, koľko šťastia rozdáva.
Po modrej oblohe pomaly plávajú nadýchané biele oblaky. Slnko žiari , vietor fúka a cvrčky v tráve poriadne nahlas cvrlikajú. Taká romantická atmosféra. Život tu je krásny.
Cestou domov vidím kolegyňu s vnučkou, že už doskákali a zastavili sa v našej pizzérii. Priam dovolenková pohodička.
Kráčam hore sídliskom. Potôčik ktorý dažde rozbúrili už tiekol pokojne. Zdravím kamarátku Eriku. Sedia s mužom a kamarátkou Veronikou na záhradke a hostia sa. „Ahoj Evka, poď si dať štólu!“ „Čo máte Vianoce?“ – pýtam sa jej, keďže štóla je Vianočný koláč. Erika sa zasmeje a ide mi oproti s táckou s nakrájanou štólou. Beriem si jeden kúsok a kráčam domov. Budem mať k poobedňajšiemu čaju. Toľko radosti dnes.
A labuť....ešte stále sedí v hniezde a labutiak dnes nepláva, ale sedí v tráve kúsok nad labuťou. Krásny párik. Dnes je tu zase raj.
A zajtra – možno ďalší daždivý deň. Škôlka namaľovaná kriedou na zemi zmizne a ľudia sa zase stíšia. Také krásne obyčajné Bytie...