Dejú sa nám také obyčajné
veci a ani nevieme, že prostredníctvom nich s nami často komunikuje
Boh, alebo samotný Vesmír.
Pokazila sa mi rýchlovarná
kanvica. Z ničoho nič. Skrátka totálne vypla a viac sa nedala zapnúť. Nuž čo – tak
som sa dnes vybrala do obchodu vyriešiť praktickú stránku veci a kúpila
som novú. Viac som nad tým nedumala.
Vrátila som sa domov,
oddýchla som si a vybrala som sa na prechádzku. Kráčam cestičkou po
stráni, obklopená vlniacou sa trávou, v ktorej rastú zvončeky, nezábudky,
kuriatka, na plné kolo cvrlikajú cvrčky. Ako tak kráčam a kochám sa tou
nádherou, dostávam sa do zvýšeného stavu vedomia a odrazu mi to „došlo“.
To, čo sa stalo s kanvicou symbolizuje to, čo sa deje s tvojím
životom. VYPNI! Vypni úplne a totálne! Tak ako vypla tá kanvica. Je to
odkaz od Boha. Ideš celé roky deň čo deň na plné obrátky. Po stránke fyzickej,
psychickej, mentálnej. Nevypínaš ani na chvíľu....Ani len v noci. Stále
niečo robíš, cvičíš, učíš sa , riešiť....stále pracuješ na plné kolo.
Nezastavíš sa. A tak ťa vesmír upozorňuje tak, ako ma upozornila pred 20
rokmi lekárka, ktorá sa snažila zistiť príčinu prepuknutia mojej vážnej
neurologickej choroby. Pýtala sa ma vtedy: „Čo tak robíte celé dni?“ A ja
som jej začala rozprávať , čo od rána do večera robím. Neprišla som ešte ani do
polovice a už ma lekárka prerušila a vzdychla : „Ach bože! Toto ja
neurobím ani za mesiac, nieto ešte za jeden deň! Vy už máte na tento život
odrobené. Niet divu, že ste ochoreli. Ste prečerpaná. Už do konca života len
oddychujte.“
Vypísali ma na invalidný dôchodok, ale veci sa
vyvíjali tak, že stále bolo potrebné niečo robiť, učiť sa, riešiť...A možno
nie. Možno to máme v sebe z minulých životov. Návyk stále byť
v jednom kole. A pritom by sa zdalo, že veď nerobím nič. Nemám muža,
ani deti, o nikoho sa nestarám. Ale...napriek tomu. Nevypla som ani na
chvíľu. Stále niečo – buď fyzicky, psychicky alebo mentálne, na plné kolo.
A teraz si uvedomujem, že symbolika toho, čo sa stalo s kanvicou je
vážny odkaz. Ak neposlúchnem a nevypnem, príde vážnejšie napomenutie – cez
chorobu alebo inú nepríjemnú udalosť.
Kráčam popri priehrade
a pozorujem rybárov...celé hodiny len tak sedia, debatujú...sú úplne
„vypnutí“. Vchádzam do nášho domu , zdravím susedov sediacich na lavičke – celé
popoludnia tam vysedávajú, rečnia, popíjajú kávu....úplne „vypnutí“. Niekto zas
dokáže celé hodiny sledovať seriály, ja som v mladosti dokázala ležať celé
hodiny na slnku a len tak byť..nemyslieť na nič, nič nerobiť. A tak
si odrazu uvedomujem, že posledné desaťročia skutočne nevypínam ani na chvíľu.
A pritom cítim....moja duša túži po tom – VYPNÚŤ – úplne. Oddýchnuť si.
Nerobiť nič. Na nič nemyslieť, ničím sa nezaoberať, nič sa neučiť, prestať
donekonečna cvičiť, chodiť, čítať, učiť sa , študovať...Spomínam si na
meditáciu na strom...ktorý len tak JE...meditácia na margarétku, ktorá len tak
JE a kolíše sa vo vetre. Pozorujem mačku, ktorá sedí pod lavičkou a len
tak JE, líže si kožúšok....A uvedomujem si – je čas vypnúť. Dobrovoľne
a totálne . Kým ma nevypne niečo dôraznejšie a nepríjemnejšie. Už
toho všetkého bolo v tomto živote dosť. Je čas na také obyčajné Bytie.
V poslednom čase mi
cez knihy, ktoré nadiktoval Boh stále prichádza tá istá veta: „Nemusíte robiť
nič.“ Opakovala sa táto myšlienka často a vždy ma upútala, zarazila. Je
čas na zmenu.
Včera večer som sa
napojila na Boha a kladiem otázku: „čo mám robiť?“ A hneď prišla
odpoveď: „Opusti túto situáciu. Takže opäť – čas na zmenu....
Čo sa deje vám počas dní? Možno aj vám sa niečo pokazilo, nenaštartovalo auto, alebo ste si zlomili nohu, pohádali ste sa s niekým, sníval sa vám živý sen...To všetko sú symboly, odkazy Boha pre vás. Naučte sa tieto deje rozlúštiť. Niečo dôležité vám chce Vesmír naznačiť. Snažte sa pochopiť úplne každú maličkosť, čo sa vám deje. Boh, či Vesmír s vami neustále cez túto symboliku komunikuje. Len treba vedieť vnímať, načúvať, pozorne sa pozerať....Naučiť sa rozumieť reči Vesmíru...