Také obyčajné Bytie - príbeh 38

                                                           

Atmosféra v našej dedine , aj nálada okolo priehrady – to všetko sa s odchádzajúcou zimou zmenilo. Pustotu a ticho, keď som nestretávala počas zimy často nijakých ľudí, vymenil ruch,  smiech a veselie detí, psíčkarov, plavcov. Ticho padajúcich snehových vločiek vystriedalo čľapkanie vody pod zábermi rúk plávajúcich.

Schádzam dole sídliskom a stretám muža, ktorý ide vyobliekaný do kostola. Tento pohľad na mňa dýchol atmosférou stredoveku....nuž kto už dnes chodí do kostola? Doby sa menia a sme tu pomiešaní rôzni. Ľudia , ktorí  chodia do kostola, aj tí, ktorí si Boha uctia radšej v prírode.

Pri priehrade sa už vyzliekajú začínajúci otužilci – v tomto teplom počasí , keď je vzduch zohriaty lúčmi slnka, ale voda po noci ešte chladná, je najlepšie začať s otužovaním. Mnohí sa chystajú preplávať celú priehradu a majú na sebe priviazané bójky. Dve ženy surfujú na surfoch, uprostred priehrady vznešene pláva labutiak, mnohí ľudia sedia na brehu a  kochajú sa pohľadom na tú rekreačnú náladu. Kráčam po cestičke popod stromy, odrazu začujem plieskanie labutích krídel o hladinu vody. Milujem ten zvuk. Labutiak zbadal pohyb okolo hniezda, kde ešte stále hniezdi labuť a okamžite vzlietol a za pár sekúnd ladne pristál pri hniezde. Kontroloval situáciu.

Všetko bolo zladené...- surferky, letiaca labuť, plavci –každý mal svoje presné miesto.

Na brehu sedia rybári, nahadzujú udice, debatujú. Niektorí si dokonca postavili stany a snáď tu aj nocujú. Letná sezóna začala. Milujem tieto rušné nedeľné dopoludnia.

Prechádzam cez hrádzu, stretávam bývalú žiačku, ktorá kričí na svojho pitbula: „hore, hore!“ A ja sa jej pýtam: „Rozumie, čo znamená „hore?“ – ale pes už zamieril hore na lúku, takže ...- rozumie- ) „Rozumie...“ – odpovedá žiačka(teraz už dospeláčka) s úsmevom.

Vysokou trávou po stráni nad priehradou sa brodí muž, trhá zvončeky a margarétky do kytičky. Manželka bude potešená.  

Také krásne obyčajné Bytie.

V noci som pozerala rozhovor so známou terapeutkou , ktorá okrem iného hovorila aj o tom, ako má stále veľa práce, veľa klientov, ako sa chystá organizovať prácu so skupinami ľudí v rámci prebiehania transformácie ľudstva....Toľko aktivity. Ona je taká akčná.

A moja „akčnosť“? Mojou prácou je harmonizovanie tohto okolia, vytváranie tejto prírody, harmonizácia tohto spoločenstva ľudí, ktorých stretám a ktorí tu žijú. Každý má svoj spôsob tvorenia a práce.

A mnohí ľudia hovoria o tom, ako v tomto kovidovom období trpia  pocitom prázdna. Majú pocit, že vôbec nevedia, čo by mali robiť. Nerobia nič. Mŕtve obdobie. Deje sa to aj vám?
Netrápte sa tým. Využite túto situáciu a skrátka oddychujte. Veci sa utrasú, vyriešia, situácia sa zmení  a príde vám do života niečo iné, nové....Zatiaľ jednoducho uvarte dobrý obed, zasaďte pekný kvet, vyberte sa na prechádzku, na niekoho sa usmejte, niekomu sa prihovorte.

Ja mám medzi mojimi známymi skôr tých „upracovaných“. Ale či už máte obdobia prázdna, alebo máte práce veľa, vyberte sa na prechádzku. Možno aj sem, do Kanianky. To celkom stačí . Naučte sa len tak obyčajne Byť.....