V predošlých horúcich dňoch, keď sa v tej páľave nedalo dýchať ani žiť, som sa vybrala na prechádzku až večer po západe slnka. Aj tak to bolo totálne „peklo“. Horúci nedýchateľný vzduch, hordy návštevníkov, ktorí sa rozhodli pri našej priehrade schladiť sa, vulgárne a oplzlé reči možno mierne „zhulených“ mládežníkov, krik, ruch, ktorý vydesil aj ovce. Číry des. Takto vyzerá leto dnešných čias?
Dnes som sa rozhodla vyraziť hneď zrána. Po krátkom rannom daždíku bol vzduch svieži a dýchalo sa ľahšie. Na našom dvore sa preháňalo pár detí, ktoré teploty vzduchu nijak zvlášť nevnímali. Schádzam dolu sídliskom, ľudia sa prebúdzajú, spoza okien počujem raňajkové debaty rodín. Na námestíčku, ktoré je stále viac zdevastované, rozkvitla levanduľa. Omamne vonia, je plná včiel a čmeliakov. Pár ľudí mieri do potravín. Blížim sa k priehrade a pohľad, ktorý sa mi naskytol – nádhera! Ticho, kľud. Priehradu v tom rannom tichu brázdila jedna surferka. Nádherný pohľad. Tiež sa rozhodla vychutnať si ticho letného rána. Vlnky ticho žblnkotali . Dvaja rybári sa ticho rozprávali, žartovali. Lúka nad priehradou je čerstvo pokosená, seno nádherne vonia. Cvrčky veselo cvrlikali. Polia za priehradou sú tiché. Táto úžasná atmosféra mi pripomína moje prázdninové letá u babky na dedine, keď sme sa s kamarátmi túlali po poliach. Atmosféra dnešného letného rána pri našej priehrade je tichá, meditatívna....milujem to. Ovce sa už po včerajšom zbesilom ruchu upokojili a ticho sa pasú na lúke. Ľudí tu ešte niet. Pokoj a kľud. Len jeden otecko učí malého synčeka jazdiť na odrážadle. Číra radosť -) Aj reštaurácie sú takto zrána ešte prázdne, ani bača ešte nevyšiel. Aj športovci ešte asi spia. Ticho. Kľud. Ani labute nevidno, asi sú ukryté kdesi pod kríkmi alebo v rákosí. Bolo dobré rozhodnutie vybrať sa sem takto včas ráno. Aj keď nikoho známeho nestretávam, nemám sa komu prihovoriť, toto nádherné ticho, keď počuť len žblnkot vody a šum listov vo vánku...toto milujem. Nádhera. Nádhera...