Bol jeden z tých
horúcich tropických dní. Deň som prečkala doma a z posledných síl dopotená
som sa večer vybrala na prechádzku. Premýšľala som, ako tieto horúčavy
prežívajú ľudia, ktorí musia chodiť do práce. To by som asi skolabovala.
Kolabujem už aj takto.
Prechádzam sídliskom,
ktoré je pokosené – až na hlinu. Tráva úplne spálená. Sahara. Nuž – veď aj
tieto prúdy tropického vzduchu k nám vejú zo Sahary. Peklo.
Ako sa blížim
k priehrade, doliehajú ku mne zvuky
leta. Prichádza sem veľa ľudí z blízkeho mesta, všetci sa chcú schladiť vo
vode, ktorá však nevyzerá ani nevonia lákavo. Ktovie, ako by ju zhodnotil
hygienik.
Na brehu kopec ľudí, mnohí
už opálení do tmavohneda. Vo vode toľko plavcov, kajakárov, ľudí na člnoch – čo
nebolo nikdy za tie roky, čo tu žijem. Labute sedia v tráve medzi
opaľujúcimi sa ľuďmi a nesmelé labutiatko skenuje situáciu. Leto.
Reštaurácie plné pivárov –
miestnych aj bicyklistov, ktorí sem dorazili z mesta a chcú sa
schladiť.
Kráčam po cestičke popod stromy,
keď tu – zdvihnem zrak a zbadám naháča. Muž v strednom veku, ktorý si
zrejme vyzliekol mokré plavky a chcel sa prezliecť do suchého.
Poskakoval tam
v Adamovom rúchu, vtipkoval so svojou ženou a asi 20- ročným synom.
Odrazu si ma všimol, ako sa rázne približujem a ostal v pomykove. Z tej
trápnej situácie ostal taký zmätený, že
začal strácať rovnováhu, skackal z nohy na nohu a nie a nie
trafiť sa do treniek. Keď zmapovala situáciu jeho žena, ostala zahanbene mlčať,
syn sa nervózne zasmial a zaklincoval to ostrým vulgarizmom. Dnešní mladí
ľudia používajú také kvantá vulgarizmov, koľko som nepočula v celom mojom
živote. Ak nenadávaš, nie si „in“ – asi to je ich motto.
Prešla som okolo už zahaleného naháča snažiac sa uhýbať
zrakom, aby som ho ešte viac nezahanbovala, ale – veď aj toto patrí
k letu. Celkom bežná situácia -)
Prechádzam cez hrádzu,
ktorá je vždy v lete plná mládežníkov, ktorí skáču z mostíka do vody,
kričia, samozrejme každá veta prešpikovaná vulgarizmami a oplzlými
poznámkami, okolo nich porozhadzované fľaše, vrecká z čipsov....Peklo.
Teplotou aj tým, čo tu prechádzkár v lete vidí. Prejsť v lete cez
hrádzu okolo tej skupiny teenegerov, je náročná skúška. Prečo je dnešná mládež
takáto? Už rozprávam ako stará babka. Verím a dúfam, že je aj veľa
slušných mládežníkov. Ale tí sem asi nechodia.
Cyklistická cestička plná ľudí, rozpálený
betón robí z prechádzky letné saunovanie. Ľuďom nevadí, že slnko zapadá za
obzor a jeho posledné lúče zalievajú celú túto scenériu. Ďalej pokojne
ležia v tráve, pozorujú kúpajúcich
sa....pohoda.
Bača pokojne sedí na lúke
na svojej rybárskej stoličke, ovce sa ticho pasú. Ani békať nevládzu v tom
teple. Prežívať tie horúčavy v tých kožuchoch musí byť pre ne úmorné.
V lete to pri priehrade žije do neskorého večera. Niektorí mládežníci tu
aj v stanoch prespávajú – tých málokedy vidím triezvych. Aj to je leto.
Zmes romantiky, šantiacich detí, tichých plavcov, rozosmiatych ľudí, vulgárnej
mládeže, spievajúcich vtákov....