Je 14. júl a je príšerne dusno. Čakám na dcéru a vnúčatá. Moje lásky. Prišli ku mne po výtvarnom krúžku, pochválili sa svojimi výtvormi , vystískali sme sa, vyrozprávali mi, čo majú nové a pustila som sa do varenia. Ale tento obed sa mi vôbec ale vôbec nevydaril. Nuž, tak to dopadne, keď nejaké jedlo varím raz za rok a vždy zabudnem do ďalšej prípravy postup. Majster varenia zo mňa nebude-) Niečo sme z toho zjedli, ale hlad sme zahnali melónom a kávou. Keď návšteva skončila, hodinu som upratovala spúšť v kuchyni, ktorá ostala po príprave obeda. Kuchynské prostredie nemám rada. Som astrológ a milujem astrológiu .
Oddýchla som si a mala som v pláne vybrať sa na prechádzku. Ale oblaky, ktoré sa už preháňali nad našou dedinou pár hodín odrazu sčerneli, zahrmelo a spustil sa slabý dážď. Prechádzka sa odkladá. Počkala som dve hodiny a napriek občasnému hrmeniu som vyšla von. Už som to zavretá vnútri nevydržala. Keď som vyšla z paneláku, omráčila ma horúčava a príšerné dusno. Moje srdce malo čo robiť, aby sa tej teplote prispôsobilo. Kolapsové stavy. Ľudia boli pred dažďom a bleskami ukrytí doma, len pár psíčkarov počasie neodradilo. Schádzam k priehrade. Tam kľud, len labutia rodinka s mláďatkom, ktoré už trochu podrástlo, sa plaví popri brehu. Stretávam manželov, ktorí sa vždy – aj po 30 rokoch manželstva zaľúbene držia za ruky a vždy si majú čo povedať. Je to milý párik. Sú nielen stále zaľúbení, ale sú to aj dobrí priatelia. Kto by po takom vzťahu netúžil?
Prisťahovali sa sem pred rokmi. Kúpili si nie príliš pekný rozostavaný dom a usilovne z neho vybudovali krásny priam rozprávkový domček. Okolo domu nasadili veľa nádherných stromov, o ktoré sa ich majiteľ denne starostlivo stará a majú tak krásny dom obklopený nádhernou stromovou záhradou. Krása. A taká harmónia, aká vyžaruje z týchto dvoch ľudí, vyžaruje aj z ich domova. Sú to úžasní ľudia a žijú dobrý život. Všetci ,čo ich stretávame , sa máme čo od nich učiť. Svornosti, láske, porozumeniu, vernosti, sile priateľstva.
Okrem nich pri priehrade nikoho. Bača v červenom tričku a s rybárskou stoličkou v ruke sa usadil na samom vrchu lúky. Uvelebil sa tam ako kráľ . Ovce sa pomaly presúvajú po stráni a napĺňajú prázdne bruchá. Stále počuť z diaľky hrmenie. Čierne oblaky vytvárajú nostalgickú atmosféru. Ako schádzam po cyklistickej cestičke, začujem čľapkanie vody pod zábermi akéhosi osamelého plavca. Je to tu krásne, keď atmosféru polí, hôr a lúk nenarúša krik a agresívne správanie návštevníkov. Len zvuk hromov, tlmené rozhovory pár ľudí, smiech troch teenegerov, ktorí túžia po spoločnosti a zábave.
Kým som prišla domov, bola som totálne mokrá z toho dusna a trvalo ďalšiu hodinu, kým sa pot zo mňa prestal liať. Jediná záchrana v týchto dňoch – ľadová sprcha! Až neskoro v noci sa vzduch ako-tak schladil. Je aj toto také „obyčajné Bytie“? Je toto všetko, čo sa deje s počasím v rámci normy? Tornáda, silné búrky, dusno, že nemôžete lapiť dych. Čo sa deje s touto planétou?