Také obyčajné Bytie - príbeh 48

 



Bol jeden z tých chladnejších a zamračených dní. V tomto horúcom lete sú všetkým takéto dni príjemné. Už od rána sa mračilo,  po obede začalo hrmieť. Hrmenie čoskoro zosilnelo a rozbehla sa poriadna búrka. Spustil sa tichý dážď a sprvu to nevyzeralo, že by trval dlho. Ale márne som čakala, kedy búrka skončí a budem môcť vyjsť von, búrka neustávala. Pršalo a pršalo....až do večera. O siedmej som zobrala dáždnik a vyšla som von. Stále padal tichý dážď, vonku nikoho a tešila som sa na pokoj a romantiku priehrady. Kvapky dažďa vytvárali na hladine vody pravidelné kruhy a jemné vlnky žblnkali vo vetre. Ovce boli schované a ani žiadny chodec mi nerobil spoločnosť. Bola som sama. Vychutnávala som si to ticho, krásu okolitých polí  a hôr , šumenie dažďa a občasné zvuky vtákov. Kráčalo sa úžasne. Nijaká horúčava ma nedusila, ani hlasné zvuky turistov nerušili krásnu atmosféru letnej búrky. Hrmenie postupne ustávalo. Len dážď neustále kropil vyschnutú prírodu.

Prešla som hrádzu a vraciam sa po cyklistickej cestičke späť. Ako sa blížim k pizzérii zbadám staršieho muža v plavkách, ako vchádza do vody. Rozhodol sa, že si v tom letnom daždi zapláva. Úžasný pohľad. Dážď, prázdno okolo celej priehrady, nikoho vo vode, len starý dedko, ktorého ani mokro z vody a dažďa neodradilo. Ba práve to sa mu zrejme páčilo. Plávanie si evidentne vychutnával.

Blížim sa k pizzérii a začujem hudbu. Vidím prichádzajúcich ľudí, počujem vravu, smiech. Na terase reštaurácie začínal koncert. Kapela si pripravovala nástroje, basová gitara brnkala, spevák si rozcvičoval hlasivky. Ľudí sa schádzalo stále viac, éterom sa začali rozliehať  radostné rozhovory, výbuchy smiechu  a chuť zažiť príjemný koncert a trochu spoločnosti po celom dni v bytoch. A stále ticho pršalo. Zaujímavá atmosféra. Tichý dážď, ujko plávajúci v priehrade, prázdne lúky, labute v tráve, zvuky prvej pesničky, ktorú spustila kapela a veselá vrava prichádzajúcich ľudí. A stále ticho prší. Krásna atmosféra.

Kým som vyšla do kopca domov, dážď ustal. Kapela to „rozbalila“ na plno a zvuky piesní duneli po celom sídlisku až k nám hore pod horu. Atmosféra sa  zmenila. Nostalgiu búrky vystriedal hlučný živý koncert a hlasná reč ľudí. Je po búrke. Leto pokračuje...