Také obyčajné Bytie - príbeh 50

 

Možno vám moje príbehy pripadajú tak trochu „od veci“. Všetci píšu o víruse, o očkovaní, demonštráciách, o traumatickej transformácii, ťažkom detstve....samé „horory“. A ja...o kráse našich polí, lúk a hôr, o ovciach, otužilcoch...-)) tak práve preto....a napriek všetkému tomu....Aby sme nezabudli aj na také obyčajné krásny Bytie...na to, čo je to tá „ľahkosť Bytia“...napriek všetkému.....

Dnes bolo opäť veľmi teplo a dusno, pri priehrade aj v priehrade veľa ľudí, radosť  a šťastie sa dali priam „krájať“. Kým v zimnom čase locdownu sa atmosféra niesla v nálade sledovania, kto má rúško a kto odvážne kráča s odkrytou tvárou, ľudia debatovali o tom, kto zomrel a kto ako prežíval ochorenie....teraz je to už dávna minulosť. Ľudia si naplno vychutnávajú teplo, plávanie, pádlovanie, člnkovanie, kolobežkovanie. Radosť.

Kráčam popod stromy a odrazu ma upútal zvláštny zvuk. Čo to je? Balón. Na lúke nad priehradou sa práve chystá na vzlet. Oheň v balóne vždy zahučal a to pritiahlo pozornosť všetkých naokolo. Všetci , čo sa opaľovali, kúpali, kráčali, bicyklovali, otočili hlavy smerom k balónu. Bielo-červený. Pomaly sa odlepil od zeme. Všetci napäto sledovali, či bude vzlet úspešný. Preletel asi 30 metrov a zas dopadol na zem. Tentokrát už na pole za priehradou. Oheň zase zahučal a balón zase o kúsok vyletel do vzduchu. To sa opakovalo asi trikrát. Potom už pomaly stúpal. O chvíľu sa už vznášal vo výške a krásne kontrastoval svojou červenou farbou na krásne jasnej azúrovomodrej oblohe.  Ľudia sa vrátili k svojim činnostiam. Áno....na lúke sa pásli ovce. Ako každý deň.  Dopoludnia som debatovala s bačom. Zastavil ma zvolaním: „Príroda sa zbláznila!“

Pýtam sa : „Prečo?“ _ „Narodilo sa jahniatko.“ – odpovedá bača. Nezvyklé, v tomto období. A začal debatu o tom, ako prebiehal pôrod jahniatka, ako mu niektorí ľudia neprajú, ako mu starosta dáva pokuty, pre pasúce sa ovce, ktoré utekajú aj tam, kam by nemali. No ale....prikážte ovciam, kam majú utekať -))

Ale bača je pokojný človek, nehnevá sa. Zakončil svoje rozprávanie pokojným vzdychom: „Ľudia sú zvláštni“. Sú...Miesto toho, aby prežívali krásu a radosť, tak dávajú pokuty, sťažujú sa, súdia sa....hmm.....

Ale je veľa ľudí, ktorých pohľad na pasúce sa ovce napĺňa radosťou, mnohí sem kvôli nim chodia z mesta, ovce si fotia, a fotia sa aj ľudia s ovcami..-))

Z úvah ma vyrušil ďalší známy zvuk... – rogalo. Tiež červené. Vrčalo vo výške, vznášalo sa na krásnej modrej oblohe. Ľudia opäť prerušili chôdzu a plávanie a bicyklovanie, zdvihli hlavy a pozorovali rogalo. Obloha bola nádherne modrá. Krásna pohodová atmosféra.

Upútali ma traja mladí muži, ktorí sedeli v nafukovacom člne, ktorý sa kolísal na hladine vody....a neveslovali. Len tak sedeli v člne, opretí, opaľovali sa, nohy vyložené, pozorovali balón a rogalo, celú tú letnú scenériu. Pohodička....veget....

Vírus, očkovanie a demonštrácie existujú, len keď zapnete TV alebo internet.

Medzitým som prišla domov, na sídlisku pokoj, ticho...Vyzriem z okna a vidím balón vznášať sa nad horou vo výške. Akoby sa ani nehýbal. Len oheň chvíľami zažiaril v diaľke. Obloha pomaly tmavla, objavili sa ružové zore.

Vyložím za papierovej tašky  dary, ktoré mi zo záhradky priniesla moja priateľka , pozriem na monitor  a....čo je realita? Vírusové šialenstvo, ktoré je snáď zlou ilúziou, alebo polia, lúky, balón a rogalo na modrej oblohe...? :-)