Také obyčajné Bytie - príbeh 51

 

Niektorí moje príbehy nepoznajú, niektorí nevynechajú ani jeden. Mnohým sa páčia, ale je niekto....zúrivý čierny mág, ktorého krása, láska a radosť mojich príbehov doviedla do takej vražednej zlosti, že sa rozhodol ubližovať a opäť ma zničiť...čím sa mi vyhráža už mnoho rokov a robí to. Ak si moje príbehy čítate, viete, že som často písala o krásnej labutej rodinke a o mláďatku, ktoré sa nedávno vyliahlo. Tento psychopatický mág sa postaral, aby mláďa bolo roztrhané zúrivými psami. A viete aj, že nedávno sa narodilo jahniatko....a tento zúrivec voviedol jahňa do priehrady v snahe utopiť ho....ale obetavý a odvážny bača pre jahňa skočil, doplával k nemu a zachránil ho. A včera....kamsi zmizla druhá dospelá labuť. Tento temný mág si skrátka nedá pokoj. Ovláda síce techniky mágie, ale sídli v ňom zlo, hlúposť, nevedomosť, vražedná zlosť. Láska je nezničiteľná. Aj keď zlo spôsobuje utrpenie....Dobro , ak je skutočné Dobro, je nezničiteľné. Láska a Dobro vytvárajú tichú Radosť vo vašom srdci, ktorú nič nezničí. Zlo svojimi zlými skutkami ničí len samé seba. Každý kúsok nášho Zla vyžarujeme a ako bumerang sa k nám vráti. A kto som ja a prečo tento najtemnejší z temných bol Bohom nasadený práve na mňa? Lebo aj napriek takémuto teroru nie som schopná hnevať sa, túžiť po pomste, ubližovať. Karmická Rada to všetko sleduje, pozoruje, o všetkom vie. A čaká....kým Zlo zničí samé seba svojím Zlom.

 

Tento príbeh sa stal pred rokmi. Asi pred 20. Vtedy som bola ešte krásna, štíhla a plná radosti zo života. Do môjho života vtedy prišiel muž, ktorý ma dostal do stavu totálnej Radosti, Lásky a šťastia. Každý večer, keď prišiel z práce dobehol ku mne domov celý natešený, ako ma zase prekvapí. Bol plný nápadov. Dobehol aj v ten deň – zazvonil zvonček, otvorila som a on hneď bez pozdravu na mňa sprudka, ako to mal vo zvyku: „Obliekaj sa, ideme!“

„A kam?“ – pýtam sa prekvapená.

„Uvidíš.“

Tak som sa vychystala a sadáme do auta. Bol krásny letný deň, obloha úplne jasná, blankytne modrá, slnko žiarilo, vtáci spievali. Až v aute som sa dozvedela, že ideme do vzdialeného mesta, kde môj priateľ musel niečo vybaviť. Vlastne mi bolo úplne jedno, kam ideme, hlavne, že bol krásny deň, svet bol zhmotnená Radosť. Ako cesta ubiehala, debatovali sme o bežných veciach, smiali sme sa, preciťovali šťastie zo života. Rádio  bolo zapnuté a odrazu v ňom zaznela pesnička od Elánu: - ty si tá bosorkáá, z krajiny Malboro, ktorá sa ukrýva v rockových kláštoroch...la lalala la....a to v nás vyvolalo takú eufóriu, že sme  držiac sa za ruky začali z plného hrdla vyspevovať pieseň, ktorá bola synchrónna s celou situáciou. A keď pieseň skončila a my sme dospievali, priateľ mi hovorí : „ Pozri na oblohu.“ Sklonila som hlavu, pozerám na úplne jasnú oblohu a vidím – cez celú oblohu z jedného konca na druhý krásna dúha. Skenujem, či je niekde nejaký oblak, rozmýšľam, prečo sa dúha zjavila, ale nič nevidím. Len úplne jasná obloha a nádherná žiarivá dúha. „ Ešte som nevidela dúhu na jasnej oblohe“ – poviem celá začudovaná. A môj priateľ ležérne odpovie: „Ale prosím ťa, ja dúhu na jasnej oblohe vidím bežne.“ „Hmmmm....“ dumám a čudujem sa. Až po rokoch som zistila, že môj priateľ je veľký mág, ktorý vie vytvárať takéto divy. Nebol to jediný zázrak, ktorý mi predviedol. Chvíle s ním – to bol jeden nepretržitý zázrak.

A tak...čierni mágovia sa môžu snažiť zúrivo zničiť každú radosť, dobro a šťastie, na svete vládne vždy rovnováha....aj keď sa nám to možno práve v tejto dobe nezdá. Keď je niekde priveľa a priveľké zlo, určite sa zároveň niekde inde vytvára rovnako veľké dobro a láska. Len sa treba dobre pozerať, vidieť, počuť. Vo Vesmíre je všetko dokonalé...aj keď sa nám to možno práve teraz nezdá. Táto tzv. „epidémia“, roztrhané labutiatko, to, že som roky brutálne mučená....sa zdá byť nespravodlivé a „strašné“ len povrchným pohľadom. Ale ak chápete úmysly Boha a hlbší kontext Bytia , prijímate všetko, či je to obyčajné, alebo celkom ne-obyčajné.