Schladilo a všetko sa stíšilo, skľudnilo. Ľudia sa nekúpu, neopaľujú, aj keď mnohí sa ešte stále rozbiehajú po dovolenkách.
Aj moja dnešná prechádzka
bola taká – pokojná. Pri priehrade nikoho, len ja, jeden rybár, bača
a ovce, ktoré sa trúsilo po lúke. Z diaľky sa ozývajú kosačky , zvuky
života a rozlieha sa pokoj. V takej atmosfére je priestor na
premýšľanie – o živote, o lete.
A tak mi prišla na um jedna moja dávna priateľka,
ktorá sa pred pár rokmi rozhodla emigrovať z našej krásnej dedinky do
Švajčiarska. Keď mi to vtedy oznámila, zabolelo ma to v duši.
A zabolelo to iste všetkých jej blízkych, všetky jej kamarátky.
A mala ich dosť. Takýmto rozhodnutím vám človek dáva tak nejak najavo, že
o vás vlastne nestojí, že mu nebudete chýbať a že vás má tak trochu (alebo dosť) „na háku“. Ostane po ňom
diera vo vašej duši.
Prvých pár rokov
prichádzala na návštevy domov aspoň v lete a na Vianoce. Ale potom aj
to ustalo. Taký človek vlastne ostane v cudzine vždy cudzincom, osamelým
pútnikom, aj keď si tam nejakých známych nájde. A pre nás tu doma sa stane
tiež „cudzincom“. Raz mi táto kamarátka telefonovala, vychvaľovala svoje úžasné
zamestnanie, možnosti a vymoženosti v porovnaní so Slovenskom, ale
z jej hlasu sršal pocit osamelosti. Načo bazén a krásny dom, keď sa
nie je s kým podeliť a s kým podebatovať a zasmiať? Volala
ma , aby som tam prišla za ňou (aspoň na pár dní utlmiť jej pocit osamelosti):
„Eva, príď, vieš, aké je to tu krásne, a mohla by si tu aj žiť, ty si taká
šikovná. Darilo by sa ti tu...“ Ostala som zarazená a prekvapená. Nemala
som ani nemám najmenšiu chuť odchádzať niekam do cudziny a opustiť svoj
domov, svojich blízkych, vytrhnúť sa zo svojich koreňov. Som tu spokojná
a všetkých blízkych a priateľov milujem a nikdy by som ich
neopustila. Odmietla som jej lákanie. A náš vzťah úplne ochladol. Cudzinec
a emigrant ostane navždy pre všetkých cudzincom. Nepodarí sa mu vrátiť sa
späť, nepodarí sa mu navrátiť predošlé vrúcne vzťahy. Diery v dušiach
ostanú. Nehovoriac o karmickej stránke takéhoto počinu – koľkých ľudí vy
v nejakom živote opustíte a zradíte ich lásku, toľkými ľuďmi vy
budete opustení v nejakom ďalšom
živote – a všetku tú bolesť budete musieť sami prežiť.. – aby ste
pochopili...Až si raz po takom pochopení poviete: „ toto už nikdy
neurobím....bola to chyba“. Nijaká kariéra, peniaze, vymoženosti, VECI, mi
nestoja za tú stratenú lásku, blízkosť priateľov, ich úsmev, objatie....
A mám ešte jedného
kamaráta- tiež sa vybral za prácou do
Švajčiarska. A chcel am žiť navždy. Vraj tam je „lepšie“, vraj Slováci sú
hlúpi a je to tu nanič. Pracoval
tam krátky čas a už sa mu to tam znepáčilo, dal výpoveď a už
je naspäť na Slovensku. Ale predtým už vyskúšal Nemecko, Česko....chladnokrvne
kvôli peniazom opúšťal všetkých svojich blízkych a priateľov. Zraňoval. Aj
on nám dával najavo, že sme mu ukradnutí a že nás má tak trochu „na háku“.
A tak sa stal cudzincom aj vo Švajčiarsku a aj pre nás tu je už
cudzincom. Teraz je tu , doma, čo už nie je „doma“ a chcel prísť ku mne na
návštevu. Ale ja už nemám chuť sa s ním stretnúť. Rana v duši, ktorú
mi svojimi sústavnými odchodmi spôsoboval, bolí...je pre mňa cudzincom a mám
pocit, že si s ním už nemám čo
povedať. Povedala som mu už o jeho sústavnom sťahovaní všetko...aj tak to
stále robil. Už sa minuli slová , ostalo len zranenie a to berie chuť
k stretnutiu. Títo ľudia ostanú večnými cudzincami. Vykorenenými,
osamelými, s hlbokým smútkom v duši. Koľko bolesti spôsobili, toľko bolesti
musia spätne znášať.
Iste máte aj vy vo vašom živote niekoho takého, kto sa rozhodol opustiť svoju domovinu a odísť za „lepším životom“. Aj vy cítite tú bolesť na duši po jeho odchode? Aj vy vnímate osamelosť takého človeka? Sú rôzne situácie, rôzne motívy pre takéto rozhodnutie...Niekedy sú to peniaze, niekedy je to nemožnosť realizovať sa tu doma, niekedy je to vojna...Vysťahovalci majú rôzne motívy. Ale vždy za nimi ostávajú pretrhnuté putá a diery v duši...Kým u nás doma pri pohľade na polia, lúky a hory mám pocit krásy z obyčajného Bytia, týmto emigrantom pocit ľahkosti, lásky, šťastia a úplnosti chýba..