„Bytí je nejvyšší stav existence. Je to nejčistší podstata. Čisté Bytí je čistá boží existence.
Typická nedeľa. Slnko
hrialo, aj keď fúkal chladný vietor, všade ticho. Mnohí ľudia ešte
podriemkávali , vylihovali v posteliach a užívali si pocit
„nemusenia“ vstávať do práce. Niektorí si už potichu chystali nedeľné raňajky
a štrngali príbormi, niektorí pozerali nedeľnú rannú rozprávku. A niektorí ranostaji
vyrazili do prírody za športom.
A tak aj
ja....schádzam dolu sídliskom k priehrade, v tom tichu a sviežom
rannom vzduchu. Stretávam môjho suseda športovca, ako sa už vracia
z ranného behu a ako vždy rázne a zvesela ma zdraví: „Evka!
Ahoj!“ – usmejem sa na neho a pozdrav opätujem. Na vodnej hladine
priehrady už zdiaľky vidím muža, ktorý balansuje na doske a pádluje.
A počujem zábery plavca, ktorý plával aj včera. V tej zelenej
špinavej vode, plnej siníc. Jeho zábery boli také silné, že ako som rázne kráčala po cestičke popod stromy, ledva som
stačila tempu plavca. Jeho kraul bol takmer profesionálny. Kým som obehla
priehradu, on ju preplával hore – dole dvakrát. Borec! Všimla som si, že tráva
vedľa cestičky, po ktorej som kráčala bola celá rozrytá od diviakov. Buď boli
veľmi hladné, alebo ich bolo veľa. Z trávy ostalo len „poorané pole.“
A potom – vybrať sa sama do lesa! Zrejme je plný les diviakov.
Všade vládlo ticho.
Sídlisko ponorené do nedeľného ranného ticha, plavec ticho plával, len vlnky
žblnkali pod zábermi jeho rúk. Dvaja oteckovia ticho kočíkovali bábätká. Mladý
manželský pár sa vybral zabehať si ... ticho prerušila len žena obdivným
výkrikom nad perfektným plaveckým štýlom plavca a konštatovaním, že ona by
sa do takej studenej a špinavej vody neponorila. Ani ja nie.-)
A labuť pláva zase na mieste, kde prišla o svojho druha a mláďa.
Z pohľadu na jej osamelosť srdce puká.
Ovce prechádzajú stráň nad
priehradou a ticho spásajú poslednú trávu.
Do ticha a ozýva
štebotanie dievčatka, ktoré sa blíži na
bicykli spolu s rodičmi po cezpoľnej cestičke. Nad hlavou mi krúži veľký
vták. Obloha je blankytne modrá. V diaľke šteká pes. Okolité polia, lúky
a hory doslova zunia tichom.
Naučte sa vnímať takýto stav Bytia. Umlčte svoje myšlienky, nastoľte stav ticha vo svojom vnútri a pozorujte. Ponorte sa do okolitého Bytia. Do bytia každého stromu, do energie hôr, do bytia ranenej labute, do spánku dieťaťa v kočíku, do vedomia stáda oviec a do existencie baču sediaceho na kopci na rybárskej stoličke. Do ticha modrej oblohy a do energie šumiaceho vetra. Do zvuku lietadla na oblohe. Do ohnivej energie Slnka. Vnímajte také obyčajno – neobyčajné božské Bytie...