Také obyčajné Bytie - príbeh 62

 



Prvá októbrová sobota. Je slnečná a pokojná. Vychutnala som si obed so svojimi blízkymi, vyobjímala vnúčatá, upratala kuchyňu po obede a vybrala som sa na prechádzku.  Vonku bolo ticho, nikde nikoho, len pár detí šantilo. Všetci v svojich útulných bytoch zažívali obed a vychutnávali si blízkosť svojich rodín.

Schádzam k priehrade. Ticho, pokoj, krása. Len traja rybári vášnivo preberali súčasnú politickú situáciu , párik cyklistov komentoval nádheru okolia a manželia - športovci zabehával hore-dole po schodoch za priehradou. Pohoda, slnko, atmosféra skorej jesene.

Slnečné lúče  vytvárali krásne zlatisté odblesky na hladine priehrady a kačky brázdili popri brehu a čakali, či im niekto niečo dobré nehodí. Celé okolie bolo ostro zaliate slnkom a bolo vidno až do diaľky každý strom, vrch Kľak v diaľke, ticho polí. Na jasnej  azúrovo modrej oblohe sa zjavilo vrčiace lietadlo , ktoré sa striebristo blyšťalo v lúčoch slnka. Prerušilo to hlboké ticho a o chvíľu sa stratilo v diaľke. Bolestne tu chýba labutia rodinka, ktorú svojou mágiou zlikvidoval krutý čierny mág. A v devastácii tohto krásneho kútika Zeme pokračujú temní ďalej. Kde je veľké dobro, veľa lásky a krásy, tam sa čoskoro objaví veľké Zlo a začne ničiť, ubližovať, kántriť.  Čo sa deje v tejto zemi? Transformácia. Ľudia sa prebúdzajú, začínajú chápať  Zlo-činy tých , ktorí nami chcú manipulovať a ovládať nás, a tak svoju aktivitu zosilňujú aj temní, a kto sa ozve, toho brutálne umlčia. Stredovek trvá. Inkvizícia trvá. Vnucovanie Biblických „právd“, strachu z Hospodina, pocitov viny a hriešnosti – trvá. Preto sa Temní snažia udusiť každý náznak radosti, krásy, slobody a šťastia. Učte sa byť v stave radosti, lásky, naučte sa vidieť krásu okolo seba v dokonalosti stromov, v tichu hôr, v múdrosti múdrych...Učte sa žiť čisto, dôstojne, radostne a jednoducho.